SPACE::TALK

clipart
Objav SPACE::LAB

SPACE::TALK je pravidelný meetup záujemcov o vesmírny výskum a inžinierstvo.


Jedinečný interaktívny talk rozšíri tvoje chápanie vesmíru.

Zdieľame aktuálne novinky a máme priestor aj na networking. Prednášajú najlepší slovenskí odborníci v danej oblasti.

SPACE::TALK meetupy sú plánované stále na 1. štvrtok v mesiaci v čase 18:00-20:30. Celkovo je zatiaľ plánovaných 20 meetupov v priestoroch SPACE::LABU na Bulharskej 4 v Košiciach.

Do najbližšieho SPACE::TALKu zostáva
4 dní 9 hodín 9 minút

Najbližší SPACE::TALK

kalendár 01/10/2020 o 18:00 Košice, Bulharská 4

Vstup je bezplatný. Je však potrebná registrácia z dôvodu obmedzeného počtu miest.

chcem sa zúčastniť

Téma: Astrofotografia

Vďaka rozvoju a dostupnosti digitálnych fotoaparátov sa astrofotografia stala veľmi populárnou záľubou. Ak je však astrofotografia pripravená kvalitne, má neoceniteľný význam aj pre samotný vedecký výskum vesmíru. Preto jedna z najčastejšie kladených otázok smerujúca na majestátne fotografie nočnej oblohy znie: Je astrofotografia "reálna"? Odpoveď na ňu skúsime predstaviť počas najbližšieho SPACE::TALKu. Predstavíme aj to, ako sa astrofotografia líši od dennej fotografie a ako tieto fotografie vznikajú.


Konkrétne sa pozrieme na základné princípy astrofotografie a všeobecné postupy v nej uplatňované. Povieme si niečo o snímačoch, čo všetko sa musí udiať, aby vznikol astronomický obrázok, ako ho spracovať a hlavne, prečo sa to všetko robí. Zameriame sa pritom nielen na snímanie objektov hlbokého vesmíru, ktoré si vyžaduje asi najnáročnejšie spracovanie, ale povieme si aj o snímaní objektov slnečnej sústavy pomocou ďalekohľadu. Čo je to vlastne šum a prečo sa ho snažíme zbaviť? A je to všetko naozaj šum? Dá sa využiť mobilný telefón na astrofotografiu? Aké vybavenie je potrebné na fotenie galaxií, hmlovín alebo hviezdokop? Nie každá technika a každý ďalekohľad alebo objektív je vhodný na akýkoľvek druh astrofotografie. Stručne si povieme aj to, aký softvér sa používa na spracovanie týchto fotografií. 

Tomáš Slovinský a Robo Barsa, astrofotografi

Rečník: Tomáš Slovinský a Robo Barsa, astrofotografi

Tomáš pochádza z Košíc a už od detstva bol fascinovaný nočnou oblohou. Stále sa zaujímal o vesmírne tajomstvá a pozoroval zaujímavé úkazy v podobe zatmení či meteorických rojov.  Fascinovalo ho, keď prvýkrát namieril objektív starej zrkadlovky k nočnej oblohe a zistil, koľko objektov fotoaparát zachytil oproti pohľadu voľným okom. A to ho priviedlo do sveta astrofotografie. Jeho najväčšou vášňou je fotografovanie nočnej oblohy v kombinácii s krásou, ktorú príroda “ponúka”. Jeho fotografie už dvakrát ocenili astronomickou snímkou dňa (APOD, NASA) a obleteli tak celý svet. Fotografie a články pravidelne publikuje vo vedecko-technickom magazíne Quark i Kozmos. Jeho fotografie sa objavili aj v BBC Sky At Night Magazine, TWAN - The World At Night, či SpaceWeather. Okrem fotografie sa venuje popularizácii astronómie v podobe prenosného planetária, kde sa okrem samotného chodu aktívne podiela na tvorbe programov či prednášok pre deti aj dospelých. Okrem toho študuje astronómiu na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove a vo svojom voľnom čase sa neustále snaží zdokonaľovať vo sfére pozorovacej techniky, fotografovania a čerpania nových poznatkov zo sveta prírodných vied. Portfólio: http://slovinsky.art


Robo vyštudoval Informatiku na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Od čias základnej školy pôsobi ako člen Klubu astronómov Pallas v Košiciach. S projektom "S ďalekohľadom na cestách" popularizuje astronómiu formou prednášok a tvorbou pozorovaní pre školy a lokality, kde ľudia nemajú možnosť bežne pozorovať oblohu ďalekohľadom. Prednáša o astrofotografii na rôznych seminároch a workshopoch. Je oceňovaný v súťažiach venovaných astrofotografii, ale aj problematike svetelného znečistenia. Na Slovensku objavil ako prvý premennú hviezdu pomocou digitálnej zrkadlovky. Zúčastňuje sa astronomických expedícií, nielen za zatmením Slnka. Získal pre Slovensko prvú zlatú medailu na medzinárodnej olympiáde v astrofyzike. Je aktívnym členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Pracuje v súkromnej IT firme v oblasti vývoja softvéru ako developer a architekt. Portfólio: http://astrofotografia.sk

Predchádzajúce meetupy SPACE::TALK

SPACE::TALK #11 close

Veda vo vesmíre

Dôležitá časť výskumu vesmíru sa v súčasnosti odohráva priamo vo vesmíre. Počas prednášky bude predstavený prehľad kozmických teleskopov, ich význam, dôvody umiestnenia v kozme a ich najdôležitejšie výsledky. Postupne predstavíme misie:

optické - HST, Hipparcos, GAIA, Kepler, CHEOPS, TESS

infračervené – SIRTF, Herschel, JWST

röntgenové – Chandra, XMM Newton, ASTRO-H, NICER, eROSITA, Athena

gama – VELA, CGRO, Fermi, INTEGRAL, SWIFT

mikrovlnné – COBE, WMAP, Planck

Tiež si priblížime základný výskum v kozme, konkrétne štúdium primárneho kozmického žiarenia detektorom AMS-2 a experimentálne overovanie všeobecnej teórie relativity (test princípu ekvivalencie  - LLR, Microscope, test gravitačného časového posunu -  Shapirov efekt - Cassini, Voyager, Viking, test Lense-Thirringovho javu - LAGEOS, GPB, LARES, príprava kozmického detektora gravitačných vĺn - LISA Pathfinder). Detailnejšie bude predstavený aj príklad symbiózy multispektrálneho, multisignálneho, kozmicko-pozemského pozorovania signálu gravitačných vĺn GW170817.

Pavol Valko, astrofyzik

Rečník: Pavol Valko, astrofyzik

Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, so zameraním na fyziku vysokých energií a elementárnych častíc. Ako hosťujúci výskumník absolvoval zahraničné pobyty v Oxforde (UK), Utrechte (NL) a Lisabone (PT). Aktuálne pôsobí na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rámci vedeckých aktivít spolupracuje pri návrhu budúcich ESA projektov v základnom výskume, plánovaných po roku 2030 (projekty Galileo, Lagrange). Podieľa sa na koncepčnej príprave malej vedeckej družice určenej na presné meranie univerzálnej gravitačnej konštanty. Pracuje tiež na analýze GAIA dát, s cieľom potvrdiť vplyv reliktného gravidynamického poľa. V rámci vzdelávacích aktivít viedol projekt ,,Space for education, education for space” (http://www.ujfi.fei.stuba.sk/esa/), ktorý bol podporený v 1. výzve ESA/PECS. Je jedným z autorov a hlavným editorom knihy ,,Kozmické technológie”. 

SPACE::TALK #11 close

Štruktúra priestoru

Môže sa priestor z niečoho skladať?

Interakciu základných stavebných kúskov všetkého okolo nás riadia štyri sily: elektromagnetická, silná, slabá a gravitačná. Prvé tri z nich opisuje fyzikálna teória, ktorej hovoríme Štandardný model, a je taká úspešná, ako len fyzikálna teória vie byť. Poslednú opisuje Všeobecná teória relativity a jej jedinou chybičkou je, že sa nekamaráti so Štandardným modelom. Nijakým spôsobom totiž neberie do úvahy fakt, že náš svet je kvantový. V prednáške si povieme, čo všetko tieto slová znamenajú, prečo sa snažíme nájsť jednotnú teóriu základných interakcií, prečo je to ťažké a kam sme sa zatiaľ dostali. A čo nám to všetko hovorí o svete, v ktorom žijeme, a na čo to môže byť dobré.

Juraj Tekel, teoretický fyzik

Rečník: Juraj Tekel, teoretický fyzik

Pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje vlastnostiam fyzikálnych systémov v priestoroch s netriviálnou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach, ktorú predpovedá spojenie kvantovej mechaniky a gravitácie. Popri tom rád o fyzike, nielen tej kvantovej, rozpráva a delí sa o radosť z nej so všetkými zvedavými ľuďmi. Priamo sa podieľa na projektoch 'Vedátor_sk' a 'MatFyz je In'.

SPACE::TALK #11 close

Fyzika ,,padajúcich hviezd”

Meteoroidy sú fragmenty asteroidov, komét, mesiacov a planét. Meteoroidy vstupujúce do zemskej atmosféry vytvárajú jedinečné javy - ,,padajúce hviezdy”, ktoré každoročne dodávajú na Zem tisíce ton medziplanetárnej hmoty. Typický meteor svieti iba zlomok sekundy, ale tento krátky časový interval je dostatočný na to, aby sme mohli študovať jeho dráhu a fyzikálne vlastnosti. Celooblohová detekcia meteorov je nevyhnutná pre nepretržité monitorovanie toku meteoroidov a mnohostaničné pozorovania poskytujú ich heliocentrické obežné dráhy. Vďaka tomu je možné študovať polulácie meteoroidov a hľadať ich materské telesá. Spektrálne pozorovania emisných čiar meteorickej plazmy sú potrebné pre pochopenie ich fyzikálnych vlastností. 

Počas prednášky bude tiež predstavený originálny automatizovaný kamerový systém na detekciu a charakterizovanie meteorov AMOS (All-Sky Meteor Orbit System). Sieť kamier AMOS funguje na Slovensku od roku 2009, na Kanárskych ostrovoch od roku 2015, v Čile od roku 2016 a na vrcholoch spiacich sopiek Haleakala a Maunakea na Havajských ostrovoch, v blízkosti svetoznámych astronomických teleskopov od roku 2018. Projekt AMOS má ambíciu zvýšiť svoje globálne pokrytie, a tak monitorovať prilietajúce milimetrové až metrové objekty a ich spektrá 24-hodín denne.


Juraj Tóth, astronóm

Rečník: Juraj Tóth, astronóm

Pracuje ako vedecký pracovník a prodekan pre vedu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prednáša a vedie záverečné práce viacerých študentov astronómie a astrofyziky. Špecializuje sa na malé telesá Slnečnej sústavy, konkrétne meteoroidy, meteory a meteority. Viedol expedície pri hľadaní meteoritu Košice v roku 2010 a spolu s ďalšími kolegami koordinoval následné analýzy. Je vedúcim vývoja a pozorovania celooblohovým systémom AMOS (All-Sky Meteor Orbits System) Slovenskej videometeorickej siete a AMOS globálnej siete. Systém AMOS rozširuje na svetových observatóriách, Kanárskych ostrovoch, Čile a Havajských ostrovoch. Pôvodne chcel byť kozmonautom, napokon sa rozhodol pre astronómiu. Je ženatý, má 3 deti a vo voľnom čase sa venuje vzťahu vedy a viery.

SPACE::TALK #11 close

SPACE::PROJECTs

Urýchľovanie častíc v rázových vlnách supernovy
Zem je každú sekundu bombardovaná množstvom energetických častíc z vesmíru. Veľké medzinárodné experimenty merajú priamo ich spektrá vo vesmíre alebo parametre nimi spôsobených sekundárnych spŕšok v našej atmosfére. Súčasne sa teoretici usilujú objasniť ich pôvod. Najsľubnejší kandidáti – rázové vlny v zvyškoch po supernovách, dokážu kvôli fyzikálnym obmedzeniam vysvetliť energie iba po úroveň približne 10^15 eV. V rámci tohto SPACE::PROJECT-u bol reprodukovaný numerický model expandujúcej obálky typickej supernovy. Detaily riešenia a plány do budúcnosti budú predstavené počas prezentácie.

Účinky kozmického žiarenia na ľudský organizmus pri ceste na Mars
Kozmickým žiarením sa ľudia zaoberajú od konca 19. storočia. Najskôr pomocou elektroskopov, neskôr pomocou hmlových komôr či detektorov priamo vo vesmíre. Správanie častíc kozmického žiarenia v heliosfére sa však dá aj nasimulovať pomocou počítača a to bolo hlavnou časťou tohto SPACE::PROJECT-u. Pomocou simulácií vieme zistiť intenzitu žiarenia v rôznych častiach heliosféry, teda aj po určenej trajektórii na Mars. Z toho vieme následne zistiť dávku žiarenia, ktorú ľudský organizmus prijme pri takejto ceste.

Vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť
V tomto SPACE::PROJECTe sme skúmali vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Výsledky ukazujú, že niektoré parametre kozmického počasia spojene so slnečnou aktivitou majú významnejšiu koreláciu než ostatné typy parametrov kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Získanie kvalitných výsledkov je beh na dlhú trať a cestu k nim si podrobne rozoberieme.

Elfovia a ako ich zachytiť
Elfovia alebo ako sa v anglickom origináli uvádza ELVES (skr. Emission of Light and Very Low Frequency perturbations due to Electromagnetic Pulse Sources) sú javy, ktoré sa odohrávajú v ionosfére počas búrok, ktoré sa nachádzajú pod nimi. Ide o extrémne ťažko zachytiteľný jav, preto je jeho prvé pozorovanie datované iba do 90-tych rokov minulého storočia. Človek si to môže predstaviť, ako neuveriteľne rýchlo expandujúce (500 km v priemere za približne 1 ms) medzikružie svetla. Cieľom tohto SPACE::PROJECT-u bolo oboznámenie sa s fenoménom, pokus o jeho objasnenie, simulovanie a v neposlednom rade návrh pozorovacieho stanovišťa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2019

Rečník: Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2019

Martin Okánik, 2. ročník v odbore Natural Sciences, Trinity College, University of Cambridge (UK)

Dominika Švecová, 4. ročník v odbore Jadrová a subjadrová fyzika, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Eduard Boldižár, absolvent v odbore Informatika, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita v Košiciach. Člen redakcií openoffice.cz a linuxexpres.cz, spoluzakladateľ astrotech.cz.

Samuel Amrich, 1. ročník v odbore Fyzika, Matematicko-Fyzikální fakulta, Univerzita Karlova, Praha (CZ)

SPACE::TALK #11 close

Exoplanéty

Exoplanéty a hnedé trpaslíky sú chladné objekty, ktoré majú veľa spoločného. Boli objavené asi pred 25 rokmi a odvtedy sa táto oblasť rýchlo rozvíja. Tento rok bola časť Nobelovej ceny za fyziku udelená práve za objav prvej exoplanéty obiehajúcej hviezdu slnečného typu. Počas prvej časti prednášky stručne popíšeme vlastnosti týchto objektov a spôsoby ich detekcie. V druhej časti predstavíme nové druhy objektov, ktoré boli objavené len nedávno. Sú to rozpadávajúce sa exoplanéty, exoasteroidy a exokométy. Boli objavené pomocou tranzitov a ich spoločnou črtou sú asymetrické a premenlivé tranzity. Tiež budeme podrobnejsie hovoriť o niektorých záhadných objektoch ako napr. Boyajianovej hviezde. Zdá sa, že vstupujeme do novej éry výskumu, keď bude možné skúmať aj malé objekty za hranicami našej Slnečnej sústavy.

Ján Budaj, astronóm

Rečník: Ján Budaj, astronóm

Je výskumníkom na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Zaoberal sa hlavne štúdiom chemicky pekuliárnych hviezd, neskôr interagujúcich dvojhviezd a najnovšie extrasolárnych planét. Pôsobil dlhodobo na University College London (1999-2000), Pennsylvania State University (2003-2006), University of Arizona (2006-2007) a Australian National University (2013-2015). Okrem toho prednášal príležitostne problematiku hviezdnych atmosfér, extrasolárnych planét a hnedých trpaslíkov na PF UPJŠ Košice, FMFI UK Bratislava a PF MU v Brne. Podieľal sa na objave vody a stratosfér v atmosférach exoplanét. Je autorom programu “Shellspec” na modelovanie interagujúcich dvojhviezd a niektorých exoplanét.

SPACE::TALK #11 close

Kozmický odpad

Kozmický odpad je rastúca hrozba pre súčasnú a budúcu kozmonautiku. Satelitná infraštruktúra musí byť neustále chránená pred týmito objektmi. Hlavným obranným mechanizmom je v súčasnosti prevencia, kde pozorovania odpadu pomáhajú určiť ich polohu v priestore v konkrétnom čase. V prípade hrozby zrážky je dráha funkčného satelitu zmenená tak, aby sa riziko znížilo na minimum. Zdroje odpadu sú rôzne a ich počet ustavične narastá, zvlášť v dnešnej dobe, keď čoraz viac súkromných firiem a verejných inštitúcii sa priamo podieľa na vysielaní družíc na obežnú dráhu Zeme. 

Počas talku bude vysvetlená populácia kozmického odpadu, typy, jeho zdroje a priestorové rozloženie. Diskutovať sa bude výskum kozmického odpadu na Slovensku, konkrétne na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným zameraním nášho výskumu je charakterizácia odpadu pomocou optických ďalekohľadov, kde sa sústredíme na podporu katalogizovania neznámych objektov, získanie rotačných vlastností odpadu a povrchových vlastností.  

Jiří Šilha, astronóm

Rečník: Jiří Šilha, astronóm

Jiří Šilha je od roku 2017 vedeckým pracovníkom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje problematike kozmického odpadu. Súčasťou jeho práce je výskum v rámci ESA/PECS projektov venujúcich sa vývoju hardvéru, softvéru a pozorovacieho programu kozmického odpadu na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu (AGO) v Modre. Vedie tiež niekoľko dizertačných, diplomových a bakalárskych prác súvisiacich s pozorovaniami odpadu uskutočnené rôznymi optickými systémami. V rokoch 2013 až 2017 pracoval na Astronomickom Inštitúte Univerzity v Berne, Švajčiarsko.

SPACE::TALK #11 close

Čierne diery v kozmickej pavučine

Čierne diery boli ešte prednedávnom len zaujímavým dôsledkom všeobecnej teórie relativity a málokto si predstavoval, že ich raz budeme priamo pozorovať. Nedávno sme získali prvú fotku obrej čiernej diery a zisťujeme, že tieto exotické objekty sa nachadzajú v srdci každej veľkej galaxie a kontrolujú ich rast a vývoj. Vyberte sa aj vy s Norbertom Wernerom na prieskumnú cestu do sveta tajomných tlčúcich sŕdc galaxií.

Norbert Werner, astrofyzik

Rečník: Norbert Werner, astrofyzik

Norber Werner - astrofyzik, vedúci výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti a docent na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzite. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje tie najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vláknach spájajúcich kopy galaxií. Venuje sa vplyvu obrých čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu nanosatelitov v astrofyzike. Vyštudoval fyziku na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Doktorát získal v roku 2008 na Utrechtskej univerzite v Holandsku. V rokoch 2008 až 2016 pracoval na Stanfordovej univerzite, s ktorou stále udržuje silné väzby. Podieľal sa na publikácii vyše 115 článkov s vyše 4200 citáciami.

SPACE::TALK #11 close

Z družice na Košice

Dnes sú snímky Zeme z vesmíru samozrejmou súčasťou predpovede počasia, televíznych novín či mapových aplikácií v telefóne. Na družiciach používané kamery, radary a skenery umožňujú vidieť našu planétu tak, ako ju ľudské oči nikdy neuvidia. Ako je to možné, vysvetlí prednáška v prvej časti. V druhej časti sa zameriame na nadmerné množstvo tepla v meste, ktoré možno odhaliť pomocou vesmírneho mapovania teploty zemského povrchu. Mestský ostrov tepla totiž trápi obyvateľov čím ďalej, tým viac a ani Košice nie sú výnimkou. Zmierniť tento efekt dokáže napríklad vegetácia. Dozviete sa, ako ku skúmaniu toho efektu pristupuje moderná košická geografia.

Michal Gallay, geoinformatik

Rečník: Michal Gallay, geoinformatik

Absolvent geografie a kartografie UK v Bratislave (2000-2005). V Severnom Írsku na Queen’s University of Belfast (2005-2010) absolvoval doktorandské štúdium zamerané na modelovanie zemského povrchu a metódy diaľkového prieskumu Zeme. Od roku 2008 pôsobí na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde študentom prednáša o geografických informačných systémoch a diaľkovom prieskume Zeme. Vedecky sa venuje analýze tvaru zemského povrchu vo vysokom rozlíšení a aplikácii mapovania laserovým skenovaním pre detailné modelovanie prírodných javov ako napríklad príkon slnečného žiarenia, povrchový tok vody, erózia pôdy. Posledné dva roky s kolegami na Ústave geografie riešil výskum, ktorého cieľom bolo navrhnúť postup modelovania teploty povrchu v meste, využijúc dáta z vesmírnych družíc a 3D modelu mesta. Bol to jeden z projektov financovaných Európskou vesmírnou agentúrou v rámci prvej výzvy PECS pre Slovensko. https://geografia.science.upjs.sk/index.php/people/staff/michal-gallay

SPACE::TALK #11 close

Ako sa fotí čierna diera

Skončilo obdobie, keď sme študovali čierne diery len prostredníctvom teoretických predpovedí alebo nepriamych pozorovacích dôkazov, keď obrázok čiernej diery bol výsledkom iba umeleckej predstavivosti či počítačovej simulácie. 10. apríla 2019 astronómovia odhalili prvú snímku bezprostredného okolia čiernej diery, čo definitívne rozptýlilo posledné pochybnosti o existencii čiernych dier a otvorilo úplne novú éru výskumu týchto najzáhadnejších vesmírnych objektov. V prednáške bude podaný stručný prehľad o historickom vývoji názorov na povahu čiernych dier, vysvetlenie ich fyzikálnej podstaty a vlastností a tiež metód, ktoré astronómovia používajú na výskum týchto gravitačných pascí. Hlavná pozornosť však bude venovaná detailom prelomového astronomického pozorovania – prvej snímke okolia supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87.

Rudolf Gális, astrofyzik

Rečník: Rudolf Gális, astrofyzik

O astronómiu sa zaujíma od detských čias. Astrofyziku vyštudoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a doktorandské štúdium absolvoval na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Už dvadsať rokov pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa venuje aktívnemu výskumu v oblasti interagujúcich dvojhviezd so zameraním na prenos hmoty, vznik a fyzikálne mechanizmy aktívnych oblastí a aktivitu týchto systémov všeobecne. Študentom prednáša širokú paletu tém od základov astrofyziky cez štruktúru a evolúciu hviezd až po kozmológiu. Aktívne sa tiež venuje astronomickému vzdelávaniu mládeže a popularizačným aktivitám pre širokú verejnosť.

SPACE::TALK #11 close

Kozmické žiarenia zblízka

Tentokrát bude SPACE::TALK o kozmickom žiarení. O tom, čo je kozmické žiarenie, či ho môžeme vidieť na vlastné oči a aká najväčšia záhada je s ním spojená. A tiež o tom, ako ho môžeme detegovať zo zemského povrchu a ako z vesmíru. Povieme si, aké zaujímavé príbehy sa viažu s jeho výskumom a ako súvisia so štúdiom kozmického žiarenia v Košiciach.

A odznejú aj nevšedné zaujímavosti týkajúce sa kozmického žiarenia, napríklad o Turínskom plátne či o Železnom tróne v Cheopsovej pyramíde.

Pavol Bobík, astrofyzik

Rečník: Pavol Bobík, astrofyzik

Absolvent UPJŠ (Mgr. - 1997, PhD. - 2001) v odbore Jadrová a subjadrová fyzika. V rokoch 2001-2003 absolvoval postdoktorandský pobyt na INFN Milano v Taliansku. Druhý postdoktorandský pobyt absolvoval v rokoch 2004-2005 na Lunar & Planetary Laboratory Arizonskej Univerzity. V rámci oboch pobytov sa venoval najmä fyzike kozmického žiarenia v Heliosfére. Tejto téme a témam súvisiacim s kozmickým žiarením sa venoval aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2008 participuje na JEM-EUSO experimente, v rámci ktorého sa venuje najmä témam súvisiacim s produkciou Airglow žiarenia. Od roku 2011 vedie Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave experimentálnej fyziky SAV, od roku 2015 je národným PI pre JEM-EUSO experiment a od roku 2017 je predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV.

https://www.researchgate.net/profile/P_Bobik

SPACE::TALK #11 close

Z Košíc na orbitu Zeme ...

Košický vesmírny program začal ešte v 70-tych rokoch minulého storočia a nestráca dych ani v súčasnosti, skôr naopak - neustále prispieva k prestížnym vesmírnym misiám renomovaných vesmírnych agentúr ako je európska ESA, ruská Roskosmos a čínska CNSA. S európskou kozmickou agentúrou ESA a jej sondou Rosetta Košičania pristáli na kométe, so sondou BepiColombo letia k Merkúru a so sondou JUICE poletia k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.

Počas prezentácie sa dozviete, ako sa pracuje na zariadeniach, ktoré majú letieť do vesmíru, a dostanete niekoľko tipov, kde začať, ak by ste sa chceli na takýchto zariadeniach podieľať.

Ján Baláž, kozmický inžinier

Rečník: Ján Baláž, kozmický inžinier

Absolvent FEI-TUKE(1983), tiež PhD (1998). Na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pôsobí od roku 1986. Zaoberá sa vývojom experimentálnej techniky pre vedecké satelity. Absolvoval pracovné pobyty v Írsku, Nemecku, Číne, Švédsku, Rusku, Maďarsku a priamo sa podieľal na konštrukcii zariadení pre viac ako 12 satelitov. Aktuálne zodpovedá za účasť Slovenska na misii ESA-JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom. Vyvíja antikoincidenčný modul ACM pre vedeckú aparatúru PEP.

https://www.researchgate.net/profile/Jan_Balaz2
https://www.linkedin.com/in/janbalaz1 

SPACE::PROJECT

Súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl.

Ukáž, čo je v tebe a získaj platenú stáž vďaka výnimočnému projektu.

Dozvedieť sa viac

SPACE::LAB je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou.

Európska vesmírna agentúra

Objavujte stále viac aj vďaka cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a Vášho zážitku na www.space-lab.sk.