SPACE::TALK

clipart
Objav SPACE::LAB

SPACE::TALK je pravidelný meetup záujemcov o vesmírny výskum a inžinierstvo.


Jedinečný interaktívny talk rozšíri tvoje chápanie vesmíru.

Zdieľame aktuálne novinky a máme priestor aj na networking. Prednášajú najlepší slovenskí odborníci v danej oblasti.

SPACE::TALK meetupy sú plánované stále na 1. štvrtok v mesiaci v čase 18:00-20:00. Celkovo je zatiaľ plánovaných 20 meetupov v priestoroch SPACE::LABU na Bulharskej 4 v Košiciach.

Do najbližšieho SPACE::TALKu zostáva
70 dní 12 hodín 53 minút

Najbližší SPACE::TALK

kalendár 05/09/2019 o 18:00 Košice, Bulharská 4

Vstup je bezplatný. Je však potrebná registrácia z dôvodu obmedzeného počtu miest.

chcem sa zúčastniť

Téma: Z družice na Košice: zaostrené na teplo v meste

Dnes sú snímky Zeme z vesmíru samozrejmou súčasťou predpovede počasia, televíznych novín či mapových aplikácií v telefóne. Na družiciach používané kamery, radary a skenery umožňujú vidieť našu planétu tak, ako ju ľudské oči nikdy neuvidia. Ako je to možné, vysvetlí prednáška v prvej časti. V druhej časti sa zameriame na nadmerné množstvo tepla v meste, ktoré možno odhaliť pomocou vesmírneho mapovania teploty zemského povrchu. Mestský ostrov tepla totiž trápi obyvateľov čím ďalej, tým viac a ani Košice nie sú výnimkou. Zmierniť tento efekt dokáže napríklad vegetácia. Dozviete sa, ako ku skúmaniu toho efektu pristupuje moderná košická geografia.

Michal Gallay, geoinformatik

Rečník: Michal Gallay, geoinformatik

Absolvent geografie a kartografie UK v Bratislave (2000-2005). V Severnom Írsku na Queen’s University of Belfast (2005-2010) absolvoval doktorandské štúdium zamerané na modelovanie zemského povrchu a metódy diaľkového prieskumu Zeme. Od roku 2008 pôsobí na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde študentom prednáša o geografických informačných systémoch a diaľkovom prieskume Zeme. Vedecky sa venuje analýze tvaru zemského povrchu vo vysokom rozlíšení a aplikácii mapovania laserovým skenovaním pre detailné modelovanie prírodných javov ako napríklad príkon slnečného žiarenia, povrchový tok vody, erózia pôdy. Posledné dva roky s kolegami na Ústave geografie riešil výskum, ktorého cieľom bolo navrhnúť postup modelovania teploty povrchu v meste, využijúc dáta z vesmírnych družíc a 3D modelu mesta. Bol to jeden z projektov financovaných Európskou vesmírnou agentúrou v rámci prvej výzvy PECS pre Slovensko. https://geografia.science.upjs.sk/index.php/people/staff/michal-gallay

Predchádzajúce meetupy SPACE::TALK

SPACE::TALK #3 close

Ako sa fotí čierna diera

Skončilo obdobie, keď sme študovali čierne diery len prostredníctvom teoretických predpovedí alebo nepriamych pozorovacích dôkazov, keď obrázok čiernej diery bol výsledkom iba umeleckej predstavivosti či počítačovej simulácie. 10. apríla 2019 astronómovia odhalili prvú snímku bezprostredného okolia čiernej diery, čo definitívne rozptýlilo posledné pochybnosti o existencii čiernych dier a otvorilo úplne novú éru výskumu týchto najzáhadnejších vesmírnych objektov. V prednáške bude podaný stručný prehľad o historickom vývoji názorov na povahu čiernych dier, vysvetlenie ich fyzikálnej podstaty a vlastností a tiež metód, ktoré astronómovia používajú na výskum týchto gravitačných pascí. Hlavná pozornosť však bude venovaná detailom prelomového astronomického pozorovania – prvej snímke okolia supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87.

doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

Rečník: doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

O astronómiu sa zaujíma od detských čias. Astrofyziku vyštudoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a doktorandské štúdium absolvoval na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Už dvadsať rokov pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa venuje aktívnemu výskumu v oblasti interagujúcich dvojhviezd so zameraním na prenos hmoty, vznik a fyzikálne mechanizmy aktívnych oblastí a aktivitu týchto systémov všeobecne. Študentom prednáša širokú paletu tém od základov astrofyziky cez štruktúru a evolúciu hviezd až po kozmológiu. Aktívne sa tiež venuje astronomickému vzdelávaniu mládeže a popularizačným aktivitám pre širokú verejnosť.

SPACE::TALK #3 close

Kozmické žiarenia zblízka

Tentokrát bude SPACE::TALK o kozmickom žiarení. O tom, čo je kozmické žiarenie, či ho môžeme vidieť na vlastné oči a aká najväčšia záhada je s ním spojená. A tiež o tom, ako ho môžeme detegovať zo zemského povrchu a ako z vesmíru. Povieme si, aké zaujímavé príbehy sa viažu s jeho výskumom a ako súvisia so štúdiom kozmického žiarenia v Košiciach.

A odznejú aj nevšedné zaujímavosti týkajúce sa kozmického žiarenia, napríklad o Turínskom plátne či o Železnom tróne v Cheopsovej pyramíde.

Pavol Bobík, astrofyzik

Rečník: Pavol Bobík, astrofyzik

Absolvent UPJŠ (Mgr. - 1997, PhD. - 2001) v odbore Jadrová a subjadrová fyzika. V rokoch 2001-2003 absolvoval postdoktorandský pobyt na INFN Milano v Taliansku. Druhý postdoktorandský pobyt absolvoval v rokoch 2004-2005 na Lunar & Planetary Laboratory Arizonskej Univerzity. V rámci oboch pobytov sa venoval najmä fyzike kozmického žiarenia v Heliosfére. Tejto téme a témam súvisiacim s kozmickým žiarením sa venoval aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2008 participuje na JEM-EUSO experimente, v rámci ktorého sa venuje najmä témam súvisiacim s produkciou Airglow žiarenia. Od roku 2011 vedie Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave experimentálnej fyziky SAV, od roku 2015 je národným PI pre JEM-EUSO experiment a od roku 2017 je predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV.

https://www.researchgate.net/profile/P_Bobik

SPACE::TALK #3 close

Z Košíc na orbitu Zeme ...

Košický vesmírny program začal ešte v 70-tych rokoch minulého storočia a nestráca dych ani v súčasnosti, skôr naopak - neustále prispieva k prestížnym vesmírnym misiám renomovaných vesmírnych agentúr ako je európska ESA, ruská Roskosmos a čínska CNSA. S európskou kozmickou agentúrou ESA a jej sondou Rosetta Košičania pristáli na kométe, so sondou BepiColombo letia k Merkúru a so sondou JUICE poletia k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.

Počas prezentácie sa dozviete, ako sa pracuje na zariadeniach, ktoré majú letieť do vesmíru, a dostanete niekoľko tipov, kde začať, ak by ste sa chceli na takýchto zariadeniach podieľať.

Ján Baláž, kozmický inžinier

Rečník: Ján Baláž, kozmický inžinier

Absolvent FEI-TUKE(1983), tiež PhD (1998). Na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pôsobí od roku 1986. Zaoberá sa vývojom experimentálnej techniky pre vedecké satelity. Absolvoval pracovné pobyty v Írsku, Nemecku, Číne, Švédsku, Rusku, Maďarsku a priamo sa podieľal na konštrukcii zariadení pre viac ako 12 satelitov. Aktuálne zodpovedá za účasť Slovenska na misii ESA-JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom. Vyvíja antikoincidenčný modul ACM pre vedeckú aparatúru PEP.

https://www.researchgate.net/profile/Jan_Balaz2
https://www.linkedin.com/in/janbalaz1 

SPACE::PROJECT

Súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl.

Ukáž, čo je v tebe a získaj platenú stáž vďaka výnimočnému projektu.

Dozvedieť sa viac

SPACE::LAB je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou.

Európska vesmírna agentúra

Objavujte stále viac aj vďaka cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a Vášho zážitku na www.space-lab.sk.