SPACE::TALK

clipart
Objav SPACE::LAB

SPACE::TALK je pravidelný meetup záujemcov o vesmírny výskum a inžinierstvo.


Jedinečný interaktívny talk rozšíri tvoje chápanie vesmíru.

Zdieľame aktuálne novinky a máme priestor aj na networking. Prednášajú najlepší slovenskí odborníci v danej oblasti.

SPACE::TALK meetupy sú plánované stále na 1. štvrtok v mesiaci v čase 18:00-20:00. Celkovo je zatiaľ plánovaných 20 meetupov v priestoroch SPACE::LABU na Bulharskej 4 v Košiciach.

Do najbližšieho SPACE::TALKu zostáva
26 dní 3 hodín 56 minút

Najbližší SPACE::TALK

kalendár 09/01/2020 o 18:00 Košice, Bulharská 4

Vstup je bezplatný. Je však potrebná registrácia z dôvodu obmedzeného počtu miest.

chcem sa zúčastniť

Téma: SPACE::PROJECTs

Urýchľovanie častíc v rázových vlnách supernovy
Zem je každú sekundu bombardovaná množstvom energetických častíc z vesmíru. Veľké medzinárodné experimenty merajú priamo ich spektrá vo vesmíre alebo parametre nimi spôsobených sekundárnych spŕšok v našej atmosfére. Súčasne sa teoretici usilujú objasniť ich pôvod. Najsľubnejší kandidáti – rázové vlny v zvyškoch po supernovách, dokážu kvôli fyzikálnym obmedzeniam vysvetliť energie iba po úroveň približne 10^15 eV. V rámci tohto SPACE::PROJECT-u bol reprodukovaný numerický model expandujúcej obálky typickej supernovy. Detaily riešenia a plány do budúcnosti budú predstavené počas prezentácie.

Účinky kozmického žiarenia na ľudský organizmus pri ceste na Mars
Kozmickým žiarením sa ľudia zaoberajú od konca 19. storočia. Najskôr pomocou elektroskopov, neskôr pomocou hmlových komôr či detektorov priamo vo vesmíre. Správanie častíc kozmického žiarenia v heliosfére sa však dá aj nasimulovať pomocou počítača a to bolo hlavnou časťou tohto SPACE::PROJECT-u. Pomocou simulácií vieme zistiť intenzitu žiarenia v rôznych častiach heliosféry, teda aj po určenej trajektórii na Mars. Z toho vieme následne zistiť dávku žiarenia, ktorú ľudský organizmus prijme pri takejto ceste.

Vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť
V tomto SPACE::PROJECTe sme skúmali vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Výsledky ukazujú, že niektoré parametre kozmického počasia spojene so slnečnou aktivitou majú významnejšiu koreláciu než ostatné typy parametrov kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Získanie kvalitných výsledkov je beh na dlhú trať a cestu k nim si podrobne rozoberieme.

Elfovia a ako ich zachytiť
Elfovia alebo ako sa v anglickom origináli uvádza ELVES (skr. Emission of Light and Very Low Frequency perturbations due to Electromagnetic Pulse Sources) sú javy, ktoré sa odohrávajú v ionosfére počas búrok, ktoré sa nachádzajú pod nimi. Ide o extrémne ťažko zachytiteľný jav, preto je jeho prvé pozorovanie datované iba do 90-tych rokov minulého storočia. Človek si to môže predstaviť, ako neuveriteľne rýchlo expandujúce (500 km v priemere za približne 1 ms) medzikružie svetla. Cieľom tohto SPACE::PROJECT-u bolo oboznámenie sa s fenoménom, pokus o jeho objasnenie, simulovanie a v neposlednom rade návrh pozorovacieho stanovišťa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2019

Rečník: Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2019

Martin Okánik, 2. ročník v odbore Natural Sciences, Trinity College, University of Cambridge (UK)

Dominika Švecová, 4. ročník v odbore Jadrová a subjadrová fyzika, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Eduard Boldižár, absolvent v odbore Informatika, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita v Košiciach. Člen redakcií openoffice.cz a linuxexpres.cz, spoluzakladateľ astrotech.cz.

Samuel Amrich, 1. ročník v odbore Fyzika, Matematicko-Fyzikální fakulta, Univerzita Karlova, Praha (CZ)

Predchádzajúce meetupy SPACE::TALK

SPACE::TALK #7 close

Exoplanéty

Exoplanéty a hnedé trpaslíky sú chladné objekty, ktoré majú veľa spoločného. Boli objavené asi pred 25 rokmi a odvtedy sa táto oblasť rýchlo rozvíja. Tento rok bola časť Nobelovej ceny za fyziku udelená práve za objav prvej exoplanéty obiehajúcej hviezdu slnečného typu. Počas prvej časti prednášky stručne popíšeme vlastnosti týchto objektov a spôsoby ich detekcie. V druhej časti predstavíme nové druhy objektov, ktoré boli objavené len nedávno. Sú to rozpadávajúce sa exoplanéty, exoasteroidy a exokométy. Boli objavené pomocou tranzitov a ich spoločnou črtou sú asymetrické a premenlivé tranzity. Tiež budeme podrobnejsie hovoriť o niektorých záhadných objektoch ako napr. Boyajianovej hviezde. Zdá sa, že vstupujeme do novej éry výskumu, keď bude možné skúmať aj malé objekty za hranicami našej Slnečnej sústavy.

Ján Budaj, astronóm

Rečník: Ján Budaj, astronóm

Je výskumníkom na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Zaoberal sa hlavne štúdiom chemicky pekuliárnych hviezd, neskôr interagujúcich dvojhviezd a najnovšie extrasolárnych planét. Pôsobil dlhodobo na University College London (1999-2000), Pennsylvania State University (2003-2006), University of Arizona (2006-2007) a Australian National University (2013-2015). Okrem toho prednášal príležitostne problematiku hviezdnych atmosfér, extrasolárnych planét a hnedých trpaslíkov na PF UPJŠ Košice, FMFI UK Bratislava a PF MU v Brne. Podieľal sa na objave vody a stratosfér v atmosférach exoplanét. Je autorom programu “Shellspec” na modelovanie interagujúcich dvojhviezd a niektorých exoplanét.

SPACE::TALK #7 close

Kozmický odpad

Kozmický odpad je rastúca hrozba pre súčasnú a budúcu kozmonautiku. Satelitná infraštruktúra musí byť neustále chránená pred týmito objektmi. Hlavným obranným mechanizmom je v súčasnosti prevencia, kde pozorovania odpadu pomáhajú určiť ich polohu v priestore v konkrétnom čase. V prípade hrozby zrážky je dráha funkčného satelitu zmenená tak, aby sa riziko znížilo na minimum. Zdroje odpadu sú rôzne a ich počet ustavične narastá, zvlášť v dnešnej dobe, keď čoraz viac súkromných firiem a verejných inštitúcii sa priamo podieľa na vysielaní družíc na obežnú dráhu Zeme. 

Počas talku bude vysvetlená populácia kozmického odpadu, typy, jeho zdroje a priestorové rozloženie. Diskutovať sa bude výskum kozmického odpadu na Slovensku, konkrétne na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným zameraním nášho výskumu je charakterizácia odpadu pomocou optických ďalekohľadov, kde sa sústredíme na podporu katalogizovania neznámych objektov, získanie rotačných vlastností odpadu a povrchových vlastností.  

Jiří Šilha, astronóm

Rečník: Jiří Šilha, astronóm

Jiří Šilha je od roku 2017 vedeckým pracovníkom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje problematike kozmického odpadu. Súčasťou jeho práce je výskum v rámci ESA/PECS projektov venujúcich sa vývoju hardvéru, softvéru a pozorovacieho programu kozmického odpadu na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu (AGO) v Modre. Vedie tiež niekoľko dizertačných, diplomových a bakalárskych prác súvisiacich s pozorovaniami odpadu uskutočnené rôznymi optickými systémami. V rokoch 2013 až 2017 pracoval na Astronomickom Inštitúte Univerzity v Berne, Švajčiarsko.

SPACE::TALK #7 close

Čierne diery v kozmickej pavučine

Čierne diery boli ešte prednedávnom len zaujímavým dôsledkom všeobecnej teórie relativity a málokto si predstavoval, že ich raz budeme priamo pozorovať. Nedávno sme získali prvú fotku obrej čiernej diery a zisťujeme, že tieto exotické objekty sa nachadzajú v srdci každej veľkej galaxie a kontrolujú ich rast a vývoj. Vyberte sa aj vy s Norbertom Wernerom na prieskumnú cestu do sveta tajomných tlčúcich sŕdc galaxií.

Norbert Werner, astrofyzik

Rečník: Norbert Werner, astrofyzik

Norber Werner - astrofyzik, vedúci výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti a docent na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzite. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje tie najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vláknach spájajúcich kopy galaxií. Venuje sa vplyvu obrých čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu nanosatelitov v astrofyzike. Vyštudoval fyziku na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Doktorát získal v roku 2008 na Utrechtskej univerzite v Holandsku. V rokoch 2008 až 2016 pracoval na Stanfordovej univerzite, s ktorou stále udržuje silné väzby. Podieľal sa na publikácii vyše 115 článkov s vyše 4200 citáciami.

SPACE::TALK #7 close

Z družice na Košice

Dnes sú snímky Zeme z vesmíru samozrejmou súčasťou predpovede počasia, televíznych novín či mapových aplikácií v telefóne. Na družiciach používané kamery, radary a skenery umožňujú vidieť našu planétu tak, ako ju ľudské oči nikdy neuvidia. Ako je to možné, vysvetlí prednáška v prvej časti. V druhej časti sa zameriame na nadmerné množstvo tepla v meste, ktoré možno odhaliť pomocou vesmírneho mapovania teploty zemského povrchu. Mestský ostrov tepla totiž trápi obyvateľov čím ďalej, tým viac a ani Košice nie sú výnimkou. Zmierniť tento efekt dokáže napríklad vegetácia. Dozviete sa, ako ku skúmaniu toho efektu pristupuje moderná košická geografia.

Michal Gallay, geoinformatik

Rečník: Michal Gallay, geoinformatik

Absolvent geografie a kartografie UK v Bratislave (2000-2005). V Severnom Írsku na Queen’s University of Belfast (2005-2010) absolvoval doktorandské štúdium zamerané na modelovanie zemského povrchu a metódy diaľkového prieskumu Zeme. Od roku 2008 pôsobí na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde študentom prednáša o geografických informačných systémoch a diaľkovom prieskume Zeme. Vedecky sa venuje analýze tvaru zemského povrchu vo vysokom rozlíšení a aplikácii mapovania laserovým skenovaním pre detailné modelovanie prírodných javov ako napríklad príkon slnečného žiarenia, povrchový tok vody, erózia pôdy. Posledné dva roky s kolegami na Ústave geografie riešil výskum, ktorého cieľom bolo navrhnúť postup modelovania teploty povrchu v meste, využijúc dáta z vesmírnych družíc a 3D modelu mesta. Bol to jeden z projektov financovaných Európskou vesmírnou agentúrou v rámci prvej výzvy PECS pre Slovensko. https://geografia.science.upjs.sk/index.php/people/staff/michal-gallay

SPACE::TALK #7 close

Ako sa fotí čierna diera

Skončilo obdobie, keď sme študovali čierne diery len prostredníctvom teoretických predpovedí alebo nepriamych pozorovacích dôkazov, keď obrázok čiernej diery bol výsledkom iba umeleckej predstavivosti či počítačovej simulácie. 10. apríla 2019 astronómovia odhalili prvú snímku bezprostredného okolia čiernej diery, čo definitívne rozptýlilo posledné pochybnosti o existencii čiernych dier a otvorilo úplne novú éru výskumu týchto najzáhadnejších vesmírnych objektov. V prednáške bude podaný stručný prehľad o historickom vývoji názorov na povahu čiernych dier, vysvetlenie ich fyzikálnej podstaty a vlastností a tiež metód, ktoré astronómovia používajú na výskum týchto gravitačných pascí. Hlavná pozornosť však bude venovaná detailom prelomového astronomického pozorovania – prvej snímke okolia supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87.

Rudolf Gális, astrofyzik

Rečník: Rudolf Gális, astrofyzik

O astronómiu sa zaujíma od detských čias. Astrofyziku vyštudoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a doktorandské štúdium absolvoval na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Už dvadsať rokov pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa venuje aktívnemu výskumu v oblasti interagujúcich dvojhviezd so zameraním na prenos hmoty, vznik a fyzikálne mechanizmy aktívnych oblastí a aktivitu týchto systémov všeobecne. Študentom prednáša širokú paletu tém od základov astrofyziky cez štruktúru a evolúciu hviezd až po kozmológiu. Aktívne sa tiež venuje astronomickému vzdelávaniu mládeže a popularizačným aktivitám pre širokú verejnosť.

SPACE::TALK #7 close

Kozmické žiarenia zblízka

Tentokrát bude SPACE::TALK o kozmickom žiarení. O tom, čo je kozmické žiarenie, či ho môžeme vidieť na vlastné oči a aká najväčšia záhada je s ním spojená. A tiež o tom, ako ho môžeme detegovať zo zemského povrchu a ako z vesmíru. Povieme si, aké zaujímavé príbehy sa viažu s jeho výskumom a ako súvisia so štúdiom kozmického žiarenia v Košiciach.

A odznejú aj nevšedné zaujímavosti týkajúce sa kozmického žiarenia, napríklad o Turínskom plátne či o Železnom tróne v Cheopsovej pyramíde.

Pavol Bobík, astrofyzik

Rečník: Pavol Bobík, astrofyzik

Absolvent UPJŠ (Mgr. - 1997, PhD. - 2001) v odbore Jadrová a subjadrová fyzika. V rokoch 2001-2003 absolvoval postdoktorandský pobyt na INFN Milano v Taliansku. Druhý postdoktorandský pobyt absolvoval v rokoch 2004-2005 na Lunar & Planetary Laboratory Arizonskej Univerzity. V rámci oboch pobytov sa venoval najmä fyzike kozmického žiarenia v Heliosfére. Tejto téme a témam súvisiacim s kozmickým žiarením sa venoval aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2008 participuje na JEM-EUSO experimente, v rámci ktorého sa venuje najmä témam súvisiacim s produkciou Airglow žiarenia. Od roku 2011 vedie Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave experimentálnej fyziky SAV, od roku 2015 je národným PI pre JEM-EUSO experiment a od roku 2017 je predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV.

https://www.researchgate.net/profile/P_Bobik

SPACE::TALK #7 close

Z Košíc na orbitu Zeme ...

Košický vesmírny program začal ešte v 70-tych rokoch minulého storočia a nestráca dych ani v súčasnosti, skôr naopak - neustále prispieva k prestížnym vesmírnym misiám renomovaných vesmírnych agentúr ako je európska ESA, ruská Roskosmos a čínska CNSA. S európskou kozmickou agentúrou ESA a jej sondou Rosetta Košičania pristáli na kométe, so sondou BepiColombo letia k Merkúru a so sondou JUICE poletia k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.

Počas prezentácie sa dozviete, ako sa pracuje na zariadeniach, ktoré majú letieť do vesmíru, a dostanete niekoľko tipov, kde začať, ak by ste sa chceli na takýchto zariadeniach podieľať.

Ján Baláž, kozmický inžinier

Rečník: Ján Baláž, kozmický inžinier

Absolvent FEI-TUKE(1983), tiež PhD (1998). Na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pôsobí od roku 1986. Zaoberá sa vývojom experimentálnej techniky pre vedecké satelity. Absolvoval pracovné pobyty v Írsku, Nemecku, Číne, Švédsku, Rusku, Maďarsku a priamo sa podieľal na konštrukcii zariadení pre viac ako 12 satelitov. Aktuálne zodpovedá za účasť Slovenska na misii ESA-JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom. Vyvíja antikoincidenčný modul ACM pre vedeckú aparatúru PEP.

https://www.researchgate.net/profile/Jan_Balaz2
https://www.linkedin.com/in/janbalaz1 

SPACE::PROJECT

Súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl.

Ukáž, čo je v tebe a získaj platenú stáž vďaka výnimočnému projektu.

Dozvedieť sa viac

SPACE::LAB je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou.

Európska vesmírna agentúra

Objavujte stále viac aj vďaka cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a Vášho zážitku na www.space-lab.sk.