SPACE::TALK
SPACE::TALK je pravidelný meetup záujemcov o vesmírny výskum a inžinierstvo.
Jedinečný interaktívny talk rozšíri tvoje chápanie vesmíru.
Zdieľame aktuálne novinky a máme priestor aj na networking. Prednášajú najlepší slovenskí odborníci v danej oblasti.
SPACE::TALK meetupy sú plánované stále na 1. štvrtok v mesiaci v čase 18:00-20:30. Celkovo je zatiaľ plánovaných 20 meetupov v priestoroch SPACE::LABU na Bulharskej 4 v Košiciach.
Predchádzajúce meetupy SPACE::TALK
-
-
SPACE::TALK #26Strojové učenie v podpore spracovania astro/geo dát
Peter Butka, informatik 09/11/2023 zistiť viac -
-
-
SPACE::TALK #23Planetárna obrana a 'padajúce hviezdy' v laboratóriu
Pavol Matlovič, astrofyzik 04/05/2023 zistiť viac -
-
-
-
-
-
-
SPACE::TALK #16Fyzika na Lomnickom štíte
Pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky 08/09/2022 zistiť viac -
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Bol Veľký tresk?
Veľký tresk je bez preháňania najdôležitejšia vec, ktorá sa kedy udiala. Prečo si však myslíme, že sa mohlo udiať niečo tak veľmi sa priečiace našej bežnej skúsenosti? Kto prišiel s prvými dôkazmi? A ako by mohol vyzerať vesmír bez Veľkého tresku?
Rečník: Samuel Kováčik, teoretický fyzik
Založil projekt Vedátor v roku 2016 . Samuel je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Dned znova pôsobí na FMFI UK a Masarykovej univerzite. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Karmu si napravuje písaním článkov o čo najnormálnejších témach ako oblaky, rôzne zvieratá či stromy. Samuel dodnes píše veľkú časť textov Vedátora, robí väčšinu obrázkov, nahráva a edituje Vedátorský podcast, chystá Vedastorky, spravuje túto stránku, Instagram, Facebook a Youtube kanál Vedátora. Vo voľnom čase trochu športuje (beh, gym, lozenie), číta, varí a hráva hry.
Strojové učenie v podpore spracovania astro/geo dát
V dnešnej dobe sa pozorovania vesmíru a Zeme nezaobídu bez využitia informačných technológií. Veľkú časť dát produkovaných satelitmi a pozemnými prístrojmi už dokonca nikdy ani žiadny fyzik neuvidí a osobne nespracuje. Jedným z hlavných cieľov využitia moderných (umelo inteligentných) metód analýzy dát v astro/geo-fyzike je hľadať pre fyzikov tie význačné udalosti, na ktoré sa v ďalšom fyzikálnom výskume môžu podrobne zamerať. Pre nás informatikov to je nielen zaujímavá výzva, ale aj skvelá možnosť nájsť praktické a naplňujúce prepojenie sveta informatiky a fyziky. V prednáške si pokúsime uviesť oblasť strojového učenia, najmä metódy z oblasti neurónových sietí, vrátane kontextu využitia v oblasti spracovania observačných dát v astro/geo-fyzike. V neposlednom rade sa pozrieme na tú našu cestu, aké prípady použitia metód strojového učenia sme v tejto doméne realizovali, väčšinou vďaka záverečným prácam študentov IT zamerania. V rámci našej skupiny na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie, FEI TU v Košiciach, sa nám takto oblasť vesmírneho výskumu podarilo možno trochu netradične „popularizovať“ aj u študentov, ktorí sa často dozvedeli o vesmírnej doméne až pri výbere svojej záverečnej práce. V tom však práve spočíva sila metód strojového učenia - predstavujú flexibilný a prenositeľný nástroj pre spracovanie dát, ktorý umožní informatikom a fyzikom spoločne vytvoriť užitočné aplikácie.
Rečník: Peter Butka, informatik
Peter pôsobí od roku 2003 na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie, Fakulty elektrotechniky a informatiky, TU v Košiciach. Je súčasťou oddelenia zameriavajúce sa dlhodobo na využitie inteligentných metód strojového učenia a dátovej analytiky v rôznych oblastiach, ako medicína, priemysel, obchod, verejná správa, vzdelávanie, vrátane podpory procesov vedeckého výskumu. Po rôznorodých projektoch sa Peter pred pár rokmi konečne rozhodol svoje celoživotné nadšenie pre astronómiu, astrofyziku, a fyziku všeobecne, pretaviť do snahy zaradiť práve vesmírne dáta do centra záujmu. A tak sa v poslednom období so svojou skupinou venuje možnostiam využitia metód strojového učenia v podpore fyzikálneho výskumu, najmä pri spracovaní astro/geo dát. Výsledkom je veľa zaujímavých záverečných prác, aplikácií, projektov, nových kontaktov s inštitúciami na Slovensku alebo vo svete, ako aj veľmi príjemný osobný bonus v podobe spojenia práce informatika s celoživotným astronomickým hobby.
Východoslovenský vesmírny klaster
Hlavnou úlohou Východoslovenského vesmírneho klastra bude vytvorenie platformy na spoluprácu vedy, priemyslu, vzdelávania a regiónu. Historicky sa aktívne zapojenie východného Slovenska do vesmírneho sektora začalo už v polovici 20. storočia. Ak chceme, aby sa úspešný príbeh rozvíjal ďalej a využil v oveľa väčšej miere potenciál, ktorý tu je dostupný, je potrebná užšia spolupráca všetkých relevantných subjektov a tiež zapojenie nových aktérov. Ak sa nám podarí dostať východné Slovensko na "vesmírnu mapu" Európy, stane sa regiónom, z ktorého nebudú chcieť mladé talenty odísť a zároveň bude atraktívnym pre ďalšie investície a rozvoj.
Dňa 18. septembra 2023 bolo podpísané memorandum o spolupráci, ktorá by mala smerovať k vytvoreniu tohto klastra. Čo predchádzalo celej myšlienke, aké sú konkrétne ciele celého projektu a ako sa k nim dopracovať, budeme diskutovať počas októbrového SPACE::TALKu. Východoslovenský vesmírny klaster je otvorený pre každú relevantnú inštitúciu alebo jednotlivca, ktorý by chcel priložiť ruku k dielu. Dôležitou súčasťou SPACE::TALKu bude preto široká diskusia s publikom.
Rečník: Hostia panelovej diskusie:
Henrieta Dunne, inovačná manažérka, Technická Univerzita v Košiciach
Milan Varga, manažér Innovlab Startup centra Deutsche Telekom System Solution Slovakia
Peter Mikloš, odborný lektor, Vihorlatská hvezdáreň v Humennom
Peter Kaňuk, odborný lektor, Hvezdáreň a planetárium Centra voľného času Košice
Kozmická dúha
Pochopenie dúhy bolo jedným z významných momentov v histórii fyziky. Jej podstata tkvie v skutočnosti, že svetlo nie vždy cestuje rýchlosťou svetla. Doteraz sme si mysleli, že to platí len pre pohyb svetla médiom, napríklad vodou či vzduchom. Nový výskum však naznačuje, že kvantová štruktúra priestoru by takéto vlastnosti mala dať aj prázdnemu priestoru. V prednáške si vysvetlíme, ako by sa efekt kozmickej dúhy prejavil na astronomických pozorovaniach a kozmologických modeloch.
Rečník: Samuel Kováčik, teoretický fyzik
Založil projekt Vedátor v roku 2016 . Samuel je teoretický fyzik, dizertáciu získal na FMFI UK, odkiaľ sa pobral na Dublinský Inštitút Pokročilých Štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Dned znova pôsobí na FMFI UK a Masarykovej univerzite. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Karmu si napravuje písaním článkov o čo najnormálnejších témach ako oblaky, rôzne zvieratá či stromy. Samuel dodnes píše veľkú časť textov Vedátora, robí väčšinu obrázkov, nahráva a edituje Vedátorský podcast, chystá Vedastorky, spravuje túto stránku, Instagram, Facebook a Youtube kanál Vedátora. Vo voľnom čase trochu športuje (beh, gym, lozenie), číta, varí a hráva hry.
Planetárna obrana a 'padajúce hviezdy' v laboratóriu
Rozvojom prehliadkových teleskopov sa postupne zlepšuje naše poznanie populácie asteroidov predstavujúcich potenciálnu hrozbu pre Zem. Počas prednášky si predstavíme prebiehajúce vesmírne misie DART a HERA, ktoré testujú techniky, ktorými by sme sa pred podobnými telesami mohli chrániť. Potenciálnu hrozbu však prinášajú aj malé asteroidy, ktoré je náročné detegovať pred ich vstupom do Zemskej atmosféry, kde ich pozorujeme až vo forme meteorov. Správanie meteoroidov v atmosfére a ich pôvod v slnečnej sústave skúma aj slovenský tím astronómov z Matfyzu Univerzity Komenského v Bratislave pomocou vlastných pozorovaní globálnej siete AMOS. V prednáške vysvetlíme ako náš výskum prispieva k poznaniu rozloženia a pôvodu malých telies v slnečnej sústave. Popíšeme tiež naše projekty s ESA, v ktorých sme skúmali meteory vytvorené abláciou reálnych meteoritov v plazmovom veternom tuneli, a tiež navrhli metodiku výskumu prítomnosti vody a organických zlúčenín v meteoroidoch.
Rečník: Pavol Matlovič, astrofyzik
Pavol pôsobí od roku 2019 ako astrofyzik na bratislavskom Matfyze Univerzity Komenského. Je súčasťou tímu AMOS, ktorý prevádzkuje jednu z najkomplexnejších sietí na výskum meteorov na svete. V posledných rokoch získal niekoľko ESA projektov zameraných na vylepšenie diagnostiky zloženia meteoroidov a výskumu prítomnosti vody a organických zlúčenín. Popri skúmaniu meteorov sa tiež venuje výskumu spektier asteroidov spolupráci s Institute of Astrophysics of the Canary Islands (IAC).
Štart ESA misie JUICE
SPACE::TALK extra' bude naozaj extra. Bude venovaný výnimočnej udalosti - štartu ESA misie JUICE.
PROGRAM:
13:00 - Otvorenie
13:05 - Misia JUICE a účasť Slovenska na tejto ESA misii - Ján Baláž (naživo v KE, online stream v BA)
13:45 - Medzinárodná splupráca slovenského vesmírneho sektora - Daniel Šagath, Slovenská vesmírna kancelária (naživo v BA, online stream v KE)
14:00 - Štart misie JUICE - Online stream z ESA
15:00 - Záver + voľná diskusia pri džúse
* v prípade preloženia štartu vesmírnej misie, presunie sa aj termín SPACE::TALKu extra
Daniel Šagath, Slovenská vesmírna kancelária
Daniel Šagath pôsobí ako manažér pre medzinárodnú spoluprácu v Slovenskej vesmírnej kancelárii – SARIO. Vyštudoval politológiu a európske štúdiá na Palackého univerzite v Olomouci, počas ktorého absolvoval aj štúdium na belgickej Katholieke Universiteit v Leuvene. V roku 2019 obhájil titul PhD. na Vrije Universiteit v Amsterdame v ekonomickom odbore stratégie a organizácia. Je odborníkom na vesmírnu politiku a medzinárodnú spoluprácu, rozvoj podnikania a inovácií, či komercializáciu vedy a výskumu. Ako výskumník pracoval napríklad pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA), Holandskú vesmírnu kanceláriu (NSO), Európsky inštitút pre vesmírnu politiku (ESPI) alebo Organizáciu Spojených národov (Úrad OSN pre vesmírne záležitosti).
Rečník: Ján Baláž, kozmický inžinier
Absolvent FEI-TUKE(1983), tiež PhD (1998). Na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pôsobí od roku 1986. Zaoberá sa vývojom experimentálnej techniky pre vedecké satelity. Absolvoval pracovné pobyty v Írsku, Nemecku, Číne, Švédsku, Rusku, Maďarsku a priamo sa podieľal na konštrukcii zariadení pre viac ako 12 satelitov. Aktuálne zodpovedá za účasť Slovenska na misii ESA-JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom. Vyvíjal antikoincidenčný modul ACM pre vedeckú aparatúru PEP.
https://www.researchgate.net/profile/Jan_Balaz2
https://www.linkedin.com/in/janbalaz1
Expedícia za svetovými observatóriami
Najnovší SPACE::TALK bude zameraný na diskusiu o expedícii pre americkú vedeckú organizáciu NOIRLab, na ktorej sa ako jediný Slovák zúčastnil košický astrofotograf Tomáš Slovinský.
Tomáš, minulý rok, v rámci jedného mesiaca navštívil jedny z najväčších svetových observatórii v Arizone, na Havaji a v Čile. Tento jedinečný SPACE::TALK bude prebiehať formou diskusie, takže do debaty sa môžete pokojne zapojiť aj Vy. Okrem iného, uvidíte doposiaľ nepublikované snímky a zaujímavé príhody, ktoré astrofotograf v praxi zažije.
Rečník: Tomáš Slovinský
Tomáš bol od detstva fascinovaný nočnou oblohou. Stále sa zaujímal o vesmírne tajomstvá a pozoroval zaujímavé úkazy v podobe zatmení, či meteorických rojov. Fascinovalo ho, keď prvý krát namieril objektív starej zrkadlovky k nočnej oblohe a zistil, koľko objektov fotoaparát zachytil, oproti pohľadu voľným okom, čo ho priviedlo do sveta astrofotografie. Jeho najväčšou vášňou je fotografovanie nočnej oblohy v kombinácii s krásou, ktorú príroda “ponúka”. Jeho fotografie už osemkrát vyhrali snímku dňa APOD v NASA a štrnásťkrát geovedeckú snímku dňa EPOD. Objavili sa však aj v magazíne BBC Sky At Night, v galérii organizácie The World At Night, magazíne International Meteor Organization, Forbes, či fínskom magazíne Tähdet ja avaruus. Obleteli tak celý svet. Fotografie okrem iného pravidelne publikuje vo vedecko-technickom magazíne Quark. Okrem fotografie sa venuje písaniu článkov, či popularizácii astronómie v podobe prenosného planetária, kde sa okrem samotného chodu aktívne podiela na tvorbe programov, či prednášok pre deti aj dospelých.
Vesmírna misia Štefánik
Vesmírna misia Štefánik - od rozhodnutia o realizácii, cez výber kozmonauta, prípravu, až po samotnú realizáciu misie a jej vedeckého programu.
Vesmírna misia Štefánik predstavuje významný míľnik v pomerne krátkej histórii Slovenskej republiky. Aj napriek tomu že k jeho realizácii došlo vo veľmi turbulentnej dobe ukázal, že Slovensko už v roku 1999 bolo na dostatočne vysokej hospodárskej a vedomostnej úrovni, že dokázalo na obežnú dráhu vyslať vlastného občana s plnohodnotným výskumným programom.
Rečník: Ivan Bella, kozmonaut
Brigádny generál vo výslužbe, letec - kozmonaut SR, 385. človek vo vesmíre.
Vo februári 1999 strávil takmer 8 dní na orbitálnom komplexe MIR, kde v rámci vedeckej časti vesmírneho programu Štefánik vykonával experimenty z rôznych oblastí vedeckého spektra. Jeden z experimentov bol aj z dielne Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV, ale išlo aj o biologické experimenty, či vyšetrenia ohľadne endokrynológie. Ivan Bella bol členom posádky kozmickej lode SOJUZ TM - 29. Jeho let bol poslednou medzinárodnou návštevou stanice MIR.
Možnosti života vo vesmíre
Ľudská predstavivosť nekončí len tam, kde nás vedú fyzikálne zákony a sci-fi je plné rôznych podôb života na niekedy celkom podivných planétach. Môže byť z toho niečo realitou? Aké sú limitujúce faktory, ktoré by ovplyvnili vznik, vývoj, alebo udržanie sa života (ako ho poznáme)? Čo na to hovorí dnešná astronómia, čiastočne biológia a chémia? Kde hľadať mimozemský život? Dá sa vôbec štatisticky skúmať vesmír a vypočítať pravdepodobný počet mimozemských civilizácií? V prednáške si povieme aj niečo o stratégiách SETI - hľadania mimozemskej inteligencie a šancí na odpoveď.
Rečník: Ľubomír Hambálek, astrofyzik
Ľubomír je absolvent Mat-Fyzu Univerzity Komenského, ktorý od roku 2010 pracuje ako astrofyzik na Astronomickom ústave Slovenskej akadémie vied, v.v.i. v Tatrách. Venuje sa výskumu premenných hviezd, dvojhviezd i exoplanét. Vo svojej práci používa aj dáta z najnovších družíc TESS, GAIA a JWST. Popri tom občas oblohu i pozoruje. Venuje sa aj popularizácii astronómie a astrofyziky či už počas európskych podujatí alebo exkurzií a prednášok pre verejnosť. Do slovenčiny prekladá slobodné počítačové planetárium Stellarium, či pôsobí v spoločnej terminologickej komisii Slovenského zväzu astronómov a Slovenskej astronomickej spoločnosti.
Ako posunúť svoj vesmírny nápad
Demokratizácia vesmíru je jeden z horúcich trendov vo vesmírnom sektore. Vesmírne technológie sa v súčasnosti stávajú dostupné pre každého a akýkoľvek dobrý nápad na výskum alebo využitie vesmíru sa môže stať realitou. Ako takýto nápad premeniť na úspešný produkt? Akú úlohu hrá a bude hrať súkromný sektor v doméne, ktorá bola v minulosti financovaná iba z verejných zdrojov? Ako fungujú vesmírni giganti ako SpaceX, Thales Alenia Space či začínajúce vesmírne startupy? A je vôbec v Košiciach a na Slovensku priestor, aby sa vesmírne nápady mohli posúvať vpred? Aj o týchto témach sa bude hovoriť počas prvej časti najbližšieho SPACE::TALKu.
Druhá časť meetupu SPACE::TALK bude venovaná príprave na space hackathon ActInSpace 2022 (https://actinspace.org), ktorý bude 18. - 19. 11. v Košiciach a tiež v ďalších 70 mestách po celom svete. Predstavený bude celkový koncept, výzvy, technické detaily a aj ceny pre výhercov. Pre inšpiráciu predstavíme tiež konkrétnu ukážku fungovania tímu, ktorý za pár týždňov prešiel od nápadu k funkčnému produktu na edukačné účely - webovej aplikácii - https://www.kozmickystrazca.sk/kozmickyodpad/.
Po programe bude priestor na networking a prvotné vytváranie tímov na space hackathon ActInSpace 2022.
Rečník: Denis Sedlák a Milan Varga
Denis Sedlák / Slovak Space Office
Denis pracuje ako manažér pre rozvoj lokálneho ekoystému v priemyselnej zložke Slovenskej vesmírnej kancelárie. Študoval na HEIP v Paríži a MGIMO v Moskve so zameraním na medzinárodné vzťahy. Má background vo venture kapitálovom sektore, v kancelárii zodpovedá za vyhľadávanie nových investičných príležitostí. Na meetupe bude mať dva talky: “Od nápadu k projektu, od projektu k startupu” a “ACT IN SPACE - predstavenie space hackathonu v Košiciach”.
Milan Varga / Innovlab
Pracujem ako manažér Innovlab Startup Centra Deutsche Telekom IT Solutions. Som absolventom Fakulty elektroniky a informatiky (TUKE) a som rád, že sa môžem podeliť o svoje viac ako 12-ročné manažérske skúsenosti v IT priemysle najmä s projektmi výskumu a vývoja a službami softvérového inžinierstva pre klientov z Veľkej Británie a USA so startupmi a mladými podnikateľmi. V Innovlabe sa zameriavame na najnovšie technológie a trendy v oblasti Telco a Health. To nám umožňuje spolu s partnermi vytvárať perspektívne a zmysluplné inovácie. Spájame startupy s našimi B2B partnermi, aby sme spoluvytvárali inovatívne riešenia a obchodné príležitosti pre všetky zúčastnené strany. Na meetupe predstavím Inovačný ekosystém v Košiciach a tiež veľmi konkrétne ako sa dostal náš tím od vesmirného nápadu k produktu za 4 sprinty.
Trendy vo vesmírnom sektore
Získaním pridruženého členstva v ESA sa Slovensko výraznejšie etabluje na mape svetového vesmírneho sektora. Aké sú hlavné trendy v prieskume a využívaní vesmíru? V čom sa vesmírny sektor zásadne zmenil za posledných 10 - 20 rokov? Na tieto otázky sa zameriame v prvej časti SPACE::TALKu. Druhá časť bude venovaná fungovaninu ESA. Pozrieme sa na aké programy dáva v súčanosti ESA najviac financií, a ako vyše 20 členských štátov vyberá jednotlivé spoločné aktivity pod hlavičkou agentúry.
Rečník: Tomáš Hrozenský
Tomáš pracuje ako výskumník v Európskom inštitúte pre vesmírnu politiku vo Viedni, jedinom európskom think-tanku plne zameranom na vesmírny sektor. Vzdelaním politológ so špecializáciou na medzinárodné vzťahy (UMB v Banskej Bystrici), Tomáš sa dlhodobo venuje vesmírnym témam predovšetkým v kontexte verejných politík, práva, diplomacie a bezpečnosti.
Fyzika na Lomnickom štíte
Lomnický štít je vďaka svojej nadmorskej výške a infraštruktúre najvhodnejším miestom na Slovensku na detekciu sekundárnych častíc kozmického žiarenia. Čo všetko sa vieme dozvedieť o vesmíre vďaka týmto časticiam? Je možné nahradiť vysokohorské observatória satelitmi? A na akom princípe vlastne funguje meranie častíc na druhom najvyššom štíte Vysokých Tatier? Tieto otázky sa pokúsime zodpovedať počas prvej časti najbližšieho SPACE::TALKu.
Druhá časť SPACE::TALKu bude venovaná 65-tému výročiu kozmických meraní na Observatóriu Lomnický štít, tie totiž začali už v roku 1957. Dlhoroční pozorovatelia priblížia každodenný život na pracovisku s extrémnymi poveternostnými podmienkami, historické fotografie, a tiež motiváciu rozvoja kozmickej fyziky na Lomnickom štíte do budúcnosti.
Rečník: Pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky
Pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky, Ústav experimentálnej fyziky SAV, v.v.i.
- Samuel Štefánik
- Ronald Langer
- Igor Strhárský
- Ján Kubančák
Students' SPACE::PROJECTs
Štúdium kozmického počasia pomocou metód strojového učenia
V súčasnosti predstavuje strojové učenie pri výskume kozmického počasia výzvu aj príležitosť zároveň. Výzvou je, že súčasná revolúcia v dátovej vede nebola v tejto oblasti úplne prijatá, možno preto, že vesmírni fyzici zostávajú skeptickí voči výsledkom a možnostiam týchto metód. Príležitosť spočíva najmä vo vytváraní predikčných modelov počasia vo vesmíre, ktoré môžu v reálnom čase reagovať na zmeny a poskytnúť tak včasné varovanie pre satelity na obežnej dráhe a pre aplikácie na nich závislé, že môže dôjsť k ich výpadku.
Automatická detekcia aktívnych oblastí na Slnku
Vďaka najmodernejším satelitom na obežnej dráhe Zeme dokážeme monitorovať zdroje kozmického počasia - aktivitu Slnka takmer v reálnom čase. Spracovanie takéhoto množstvá dát človekom je nemožné. Neustále dostupnejší výpočtový výkon nám však umožňnuje takéto dáta spracovať pomocou hlbokých neurónových sieti rýchlo a efektívne.
Kozmické žiarenie v magnetosfére Zeme
Magnetosféra Zeme nás chráni pred prúdom nabitých častíc smerujúcich k nám. Štúdium prechodu solárneho resp. extrasolárneho kozmického žiarenia je teda nevyhnutné ku pochopeniu problematiky kozmického počasia. Simulácia a predpoveď správania sa Zemskej magnetosféry a priepustnosť voči kozmickému žiareniu je dôležitou súčasťou kozmickej fyziky.
Rečník: Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2020
Matej Varga, študent inžinierskeho štúdia, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita v Košiciach
Martin Harman, Junior software engineer - Ness Košice
Patrik Jakab, študent doktorandského štúdia, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Mliečna cesta, naša rodná galaxia
Mliečna cesta, naša materská galaxia, ktorej súčasťou je aj naša slnečná sústava, predstavuje výbornú príležitosť pre detailné skúmanie zloženia a evolúcie galaktických štruktúr. V posledných niekoľkých rokoch prechádzame veľkým skokom v poznávaní našej Galaxie (aj) vďaka výnimočne presným pozorovaniam misie Gaia pod záštitou Európskej vesmírnej agentúry. V rámci prednášky si ukážeme najnovšie poznatky o galaxiách so zreteľom na našu Mliečnu cestu, jej štruktúru a kinematiku. Špeciálne sa zameriame na najvzdialenejšie oblasti galaktického disku Mliečnej cesty, pozrieme sa na štruktúru galaktického warp-u (skrútenia roviny galaktického disku) a flare-u (zhrubnutia disku vo vzdialenejších oblastiach Galaxie). Doposiaľ nie veľmi preskúmané galaktické periférie poslúžia na testovanie fyzikálnych teórií, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri formovaní a vývoji našej Galaxie.
Rečník: Roman Nagy, astrofyzik
Roman je astrofyzik pôsobiaci od roku 2015 na bratislavskom MatFyze Univerzity Komenského, kde sa venuje výskumu našej Galaxie, jej štruktúry, kinematike a dynamike. V spolupráci s inštitútom astrofyziky na Kanárskych ostrovoch (IAC) zameriava svoju pozornosť na doteraz málo preskúmané vzdialené oblasti Galaktického disku. Jeho pozornosti taktiež neuniká ani dynamika slnečnej sústavy, skúma pohyby malých telies, od planétok, asteroidov až po prachové čiastočky. Okrem vedeckej činnosti sa aktívne venuje pedagogickému procesu, prednáša viacero predmetov z oblasti astrofyziky, a svoj čas v neposlednom rade venuje aj popularizácii astrofyziky a vedy ako takej.
Slovenské 'Space & IT'?
Je možné, aby Slovenské ‘Space & IT’ projekty boli prínosom pre Európu? A aké možnosti vôbec predstavuje vesmírny sektor pre IT firmy na Slovensku? Môže byť SPACE & IT kombinácia výhodná aj pre začínajúce startupy? Na všetky tieto otázky sa pokúsime zodpovedať počas prvej časti najbližšieho SPACE::TALKu. Priblížime tiež konkrétne príklady, najmä čo sa týka komerčného spracovania satelitných dát v rámci tzv. downstream segmentu. Predstavené budú tiež IT ,,success-stories”, ktoré sa na Slovensku vesmírnemu sektoru už venujú. Zároveň budú prezentované detaily pripravovaného CASSINI hackathonu a tiež projektu Slovak Space Incubator.
Druhá časť SPACE::TALKu bude venovaná panelovej diskusii o konkrétnych možnostiach ako spojiť v Košiciach 'Space & IT', aby to mohlo viesť k riešeniam prospešným pre celú Európu.
Hostia panelovej diskusie:
-> Peter Butka - docent, Katedra kybernetiky a umelej inteligencie, Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach (https://hi.kkui.fei.tuke.sk)
-> Miloslav Ďurica - chief executive director, PHOTOMAP (https://www.photomap.sk)
-> Tibor Radačovský - software engineering director, GlobalLogic Slovakia (https://www.globallogic.com/sk/)
Rečník: Lenka Tkáčová, Slovak Space Office
Vyštudovala odbor bezpečnostné štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a vo svojej diplomovej práci sa venovala téme využívania satelitných technológií na zaistenie bezpečnosti európskych štátov. Pracovala v niekoľkých startupových firmách a po štúdiu sa zúčastnila absolventského programu v Sli.do. V súčasnosti pôsobí v Slovenskej vesmírnej kancelárii ako manažérka pre PR a organizáciu podujatí.
Astrofotografia
Po ročnej prestávke, kvôli pandémii, by sme chceli obnoviť obľúbené meetupy SPACE::TALK. Veríme, že aj vďaka "GreenPass-om" sa budeme môcť bezpečne stretnúť.
Vďaka rozvoju a dostupnosti digitálnych fotoaparátov sa astrofotografia stala veľmi populárnou záľubou. Ak je však astrofotografia pripravená kvalitne, má neoceniteľný význam aj pre samotný vedecký výskum vesmíru. Preto jedna z najčastejšie kladených otázok smerujúca na majestátne fotografie nočnej oblohy znie: Je astrofotografia "reálna"? Odpoveď na ňu skúsime predstaviť počas najbližšieho SPACE::TALKu. Predstavíme aj to, ako sa astrofotografia líši od dennej fotografie a ako tieto fotografie vznikajú.
Konkrétne sa pozrieme na základné princípy astrofotografie a všeobecné postupy v nej uplatňované. Povieme si niečo o snímačoch, čo všetko sa musí udiať, aby vznikol astronomický obrázok, ako ho spracovať a hlavne, prečo sa to všetko robí. Zameriame sa pritom nielen na snímanie objektov hlbokého vesmíru, ktoré si vyžaduje asi najnáročnejšie spracovanie, ale povieme si aj o snímaní objektov slnečnej sústavy pomocou ďalekohľadu. Čo je to vlastne šum a prečo sa ho snažíme zbaviť? A je to všetko naozaj šum? Dá sa využiť mobilný telefón na astrofotografiu? Aké vybavenie je potrebné na fotenie galaxií, hmlovín alebo hviezdokop? Nie každá technika a každý ďalekohľad alebo objektív je vhodný na akýkoľvek druh astrofotografie. Stručne si povieme aj to, aký softvér sa používa na spracovanie týchto fotografií.
Rečník: Tomáš Slovinský a Robo Barsa
Tomáš pochádza z Košíc a už od detstva bol fascinovaný nočnou oblohou. Stále sa zaujímal o vesmírne tajomstvá a pozoroval zaujímavé úkazy v podobe zatmení či meteorických rojov. Fascinovalo ho, keď prvýkrát namieril objektív starej zrkadlovky k nočnej oblohe a zistil, koľko objektov fotoaparát zachytil oproti pohľadu voľným okom. A to ho priviedlo do sveta astrofotografie. Jeho najväčšou vášňou je fotografovanie nočnej oblohy v kombinácii s krásou, ktorú príroda “ponúka”. Jeho fotografie už päťkrát ocenili astronomickou snímkou dňa (APOD, NASA) a obleteli tak celý svet. Fotografie a články pravidelne publikuje vo vedecko-technickom magazíne Quark i Kozmos. Jeho fotografie sa objavili aj v BBC Sky At Night Magazine, TWAN - The World At Night, či SpaceWeather. Okrem fotografie sa venuje popularizácii astronómie v podobe prenosného planetária, kde sa okrem samotného chodu aktívne podiela na tvorbe programov či prednášok pre deti aj dospelých. Okrem toho študuje astronómiu na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove a vo svojom voľnom čase sa neustále snaží zdokonaľovať vo sfére pozorovacej techniky, fotografovania a čerpania nových poznatkov zo sveta prírodných vied. Portfólio: http://slovinsky.art
Robo vyštudoval Informatiku na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Od čias základnej školy pôsobi ako člen Klubu astronómov Pallas v Košiciach. S projektom "S ďalekohľadom na cestách" popularizuje astronómiu formou prednášok a tvorbou pozorovaní pre školy a lokality, kde ľudia nemajú možnosť bežne pozorovať oblohu ďalekohľadom. Prednáša o astrofotografii na rôznych seminároch a workshopoch. Je oceňovaný v súťažiach venovaných astrofotografii, ale aj problematike svetelného znečistenia. Na Slovensku objavil ako prvý premennú hviezdu pomocou digitálnej zrkadlovky. Zúčastňuje sa astronomických expedícií, nielen za zatmením Slnka. Získal pre Slovensko prvú zlatú medailu na medzinárodnej olympiáde v astrofyzike. Je aktívnym členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Pracuje v súkromnej IT firme v oblasti vývoja softvéru ako developer a architekt. Portfólio: http://astrofotografia.sk
Veda vo vesmíre
Dôležitá časť výskumu vesmíru sa v súčasnosti odohráva priamo vo vesmíre. Počas prednášky bude predstavený prehľad kozmických teleskopov, ich význam, dôvody umiestnenia v kozme a ich najdôležitejšie výsledky. Postupne predstavíme misie:
optické - HST, Hipparcos, GAIA, Kepler, CHEOPS, TESS
infračervené – SIRTF, Herschel, JWST
röntgenové – Chandra, XMM Newton, ASTRO-H, NICER, eROSITA, Athena
gama – VELA, CGRO, Fermi, INTEGRAL, SWIFT
mikrovlnné – COBE, WMAP, Planck
Tiež si priblížime základný výskum v kozme, konkrétne štúdium primárneho kozmického žiarenia detektorom AMS-2 a experimentálne overovanie všeobecnej teórie relativity (test princípu ekvivalencie - LLR, Microscope, test gravitačného časového posunu - Shapirov efekt - Cassini, Voyager, Viking, test Lense-Thirringovho javu - LAGEOS, GPB, LARES, príprava kozmického detektora gravitačných vĺn - LISA Pathfinder). Detailnejšie bude predstavený aj príklad symbiózy multispektrálneho, multisignálneho, kozmicko-pozemského pozorovania signálu gravitačných vĺn GW170817.
Rečník: Pavol Valko, astrofyzik
Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, so zameraním na fyziku vysokých energií a elementárnych častíc. Ako hosťujúci výskumník absolvoval zahraničné pobyty v Oxforde (UK), Utrechte (NL) a Lisabone (PT). Aktuálne pôsobí na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rámci vedeckých aktivít spolupracuje pri návrhu budúcich ESA projektov v základnom výskume, plánovaných po roku 2030 (projekty Galileo, Lagrange). Podieľa sa na koncepčnej príprave malej vedeckej družice určenej na presné meranie univerzálnej gravitačnej konštanty. Pracuje tiež na analýze GAIA dát, s cieľom potvrdiť vplyv reliktného gravidynamického poľa. V rámci vzdelávacích aktivít viedol projekt ,,Space for education, education for space” (http://www.ujfi.fei.stuba.sk/esa/), ktorý bol podporený v 1. výzve ESA/PECS. Je jedným z autorov a hlavným editorom knihy ,,Kozmické technológie”.
Štruktúra priestoru
Môže sa priestor z niečoho skladať?
Interakciu základných stavebných kúskov všetkého okolo nás riadia štyri sily: elektromagnetická, silná, slabá a gravitačná. Prvé tri z nich opisuje fyzikálna teória, ktorej hovoríme Štandardný model, a je taká úspešná, ako len fyzikálna teória vie byť. Poslednú opisuje Všeobecná teória relativity a jej jedinou chybičkou je, že sa nekamaráti so Štandardným modelom. Nijakým spôsobom totiž neberie do úvahy fakt, že náš svet je kvantový. V prednáške si povieme, čo všetko tieto slová znamenajú, prečo sa snažíme nájsť jednotnú teóriu základných interakcií, prečo je to ťažké a kam sme sa zatiaľ dostali. A čo nám to všetko hovorí o svete, v ktorom žijeme, a na čo to môže byť dobré.
Rečník: Juraj Tekel, teoretický fyzik
Pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje vlastnostiam fyzikálnych systémov v priestoroch s netriviálnou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach, ktorú predpovedá spojenie kvantovej mechaniky a gravitácie. Popri tom rád o fyzike, nielen tej kvantovej, rozpráva a delí sa o radosť z nej so všetkými zvedavými ľuďmi. Priamo sa podieľa na projektoch 'Vedátor_sk' a 'MatFyz je In'.
Fyzika ,,padajúcich hviezd”
Meteoroidy sú fragmenty asteroidov, komét, mesiacov a planét. Meteoroidy vstupujúce do zemskej atmosféry vytvárajú jedinečné javy - ,,padajúce hviezdy”, ktoré každoročne dodávajú na Zem tisíce ton medziplanetárnej hmoty. Typický meteor svieti iba zlomok sekundy, ale tento krátky časový interval je dostatočný na to, aby sme mohli študovať jeho dráhu a fyzikálne vlastnosti. Celooblohová detekcia meteorov je nevyhnutná pre nepretržité monitorovanie toku meteoroidov a mnohostaničné pozorovania poskytujú ich heliocentrické obežné dráhy. Vďaka tomu je možné študovať polulácie meteoroidov a hľadať ich materské telesá. Spektrálne pozorovania emisných čiar meteorickej plazmy sú potrebné pre pochopenie ich fyzikálnych vlastností.
Počas prednášky bude tiež predstavený originálny automatizovaný kamerový systém na detekciu a charakterizovanie meteorov AMOS (All-Sky Meteor Orbit System). Sieť kamier AMOS funguje na Slovensku od roku 2009, na Kanárskych ostrovoch od roku 2015, v Čile od roku 2016 a na vrcholoch spiacich sopiek Haleakala a Maunakea na Havajských ostrovoch, v blízkosti svetoznámych astronomických teleskopov od roku 2018. Projekt AMOS má ambíciu zvýšiť svoje globálne pokrytie, a tak monitorovať prilietajúce milimetrové až metrové objekty a ich spektrá 24-hodín denne.
Rečník: Juraj Tóth, astronóm
Pracuje ako vedecký pracovník a prodekan pre vedu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prednáša a vedie záverečné práce viacerých študentov astronómie a astrofyziky. Špecializuje sa na malé telesá Slnečnej sústavy, konkrétne meteoroidy, meteory a meteority. Viedol expedície pri hľadaní meteoritu Košice v roku 2010 a spolu s ďalšími kolegami koordinoval následné analýzy. Je vedúcim vývoja a pozorovania celooblohovým systémom AMOS (All-Sky Meteor Orbits System) Slovenskej videometeorickej siete a AMOS globálnej siete. Systém AMOS rozširuje na svetových observatóriách, Kanárskych ostrovoch, Čile a Havajských ostrovoch. Pôvodne chcel byť kozmonautom, napokon sa rozhodol pre astronómiu. Je ženatý, má 3 deti a vo voľnom čase sa venuje vzťahu vedy a viery.
SPACE::PROJECTs
Urýchľovanie častíc v rázových vlnách supernovy
Zem je každú sekundu bombardovaná množstvom energetických častíc z vesmíru. Veľké medzinárodné experimenty merajú priamo ich spektrá vo vesmíre alebo parametre nimi spôsobených sekundárnych spŕšok v našej atmosfére. Súčasne sa teoretici usilujú objasniť ich pôvod. Najsľubnejší kandidáti – rázové vlny v zvyškoch po supernovách, dokážu kvôli fyzikálnym obmedzeniam vysvetliť energie iba po úroveň približne 10^15 eV. V rámci tohto SPACE::PROJECT-u bol reprodukovaný numerický model expandujúcej obálky typickej supernovy. Detaily riešenia a plány do budúcnosti budú predstavené počas prezentácie.
Účinky kozmického žiarenia na ľudský organizmus pri ceste na Mars
Kozmickým žiarením sa ľudia zaoberajú od konca 19. storočia. Najskôr pomocou elektroskopov, neskôr pomocou hmlových komôr či detektorov priamo vo vesmíre. Správanie častíc kozmického žiarenia v heliosfére sa však dá aj nasimulovať pomocou počítača a to bolo hlavnou časťou tohto SPACE::PROJECT-u. Pomocou simulácií vieme zistiť intenzitu žiarenia v rôznych častiach heliosféry, teda aj po určenej trajektórii na Mars. Z toho vieme následne zistiť dávku žiarenia, ktorú ľudský organizmus prijme pri takejto ceste.
Vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť
V tomto SPACE::PROJECTe sme skúmali vplyv kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Výsledky ukazujú, že niektoré parametre kozmického počasia spojene so slnečnou aktivitou majú významnejšiu koreláciu než ostatné typy parametrov kozmického počasia na zdravie ľudí a dopravnú nehodovosť. Získanie kvalitných výsledkov je beh na dlhú trať a cestu k nim si podrobne rozoberieme.
Elfovia a ako ich zachytiť
Elfovia alebo ako sa v anglickom origináli uvádza ELVES (skr. Emission of Light and Very Low Frequency perturbations due to Electromagnetic Pulse Sources) sú javy, ktoré sa odohrávajú v ionosfére počas búrok, ktoré sa nachádzajú pod nimi. Ide o extrémne ťažko zachytiteľný jav, preto je jeho prvé pozorovanie datované iba do 90-tych rokov minulého storočia. Človek si to môže predstaviť, ako neuveriteľne rýchlo expandujúce (500 km v priemere za približne 1 ms) medzikružie svetla. Cieľom tohto SPACE::PROJECT-u bolo oboznámenie sa s fenoménom, pokus o jeho objasnenie, simulovanie a v neposlednom rade návrh pozorovacieho stanovišťa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.
Rečník: Víťazi súťaže SPACE::PROJECT 2019
Martin Okánik, 2. ročník v odbore Natural Sciences, Trinity College, University of Cambridge (UK)
Dominika Švecová, 4. ročník v odbore Jadrová a subjadrová fyzika, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Eduard Boldižár, absolvent v odbore Informatika, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita v Košiciach. Člen redakcií openoffice.cz a linuxexpres.cz, spoluzakladateľ astrotech.cz.
Samuel Amrich, 1. ročník v odbore Fyzika, Matematicko-Fyzikální fakulta, Univerzita Karlova, Praha (CZ)
Exoplanéty
Exoplanéty a hnedé trpaslíky sú chladné objekty, ktoré majú veľa spoločného. Boli objavené asi pred 25 rokmi a odvtedy sa táto oblasť rýchlo rozvíja. Tento rok bola časť Nobelovej ceny za fyziku udelená práve za objav prvej exoplanéty obiehajúcej hviezdu slnečného typu. Počas prvej časti prednášky stručne popíšeme vlastnosti týchto objektov a spôsoby ich detekcie. V druhej časti predstavíme nové druhy objektov, ktoré boli objavené len nedávno. Sú to rozpadávajúce sa exoplanéty, exoasteroidy a exokométy. Boli objavené pomocou tranzitov a ich spoločnou črtou sú asymetrické a premenlivé tranzity. Tiež budeme podrobnejsie hovoriť o niektorých záhadných objektoch ako napr. Boyajianovej hviezde. Zdá sa, že vstupujeme do novej éry výskumu, keď bude možné skúmať aj malé objekty za hranicami našej Slnečnej sústavy.
Rečník: Ján Budaj, astronóm
Je výskumníkom na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Zaoberal sa hlavne štúdiom chemicky pekuliárnych hviezd, neskôr interagujúcich dvojhviezd a najnovšie extrasolárnych planét. Pôsobil dlhodobo na University College London (1999-2000), Pennsylvania State University (2003-2006), University of Arizona (2006-2007) a Australian National University (2013-2015). Okrem toho prednášal príležitostne problematiku hviezdnych atmosfér, extrasolárnych planét a hnedých trpaslíkov na PF UPJŠ Košice, FMFI UK Bratislava a PF MU v Brne. Podieľal sa na objave vody a stratosfér v atmosférach exoplanét. Je autorom programu “Shellspec” na modelovanie interagujúcich dvojhviezd a niektorých exoplanét.
Kozmický odpad
Kozmický odpad je rastúca hrozba pre súčasnú a budúcu kozmonautiku. Satelitná infraštruktúra musí byť neustále chránená pred týmito objektmi. Hlavným obranným mechanizmom je v súčasnosti prevencia, kde pozorovania odpadu pomáhajú určiť ich polohu v priestore v konkrétnom čase. V prípade hrozby zrážky je dráha funkčného satelitu zmenená tak, aby sa riziko znížilo na minimum. Zdroje odpadu sú rôzne a ich počet ustavične narastá, zvlášť v dnešnej dobe, keď čoraz viac súkromných firiem a verejných inštitúcii sa priamo podieľa na vysielaní družíc na obežnú dráhu Zeme.
Počas talku bude vysvetlená populácia kozmického odpadu, typy, jeho zdroje a priestorové rozloženie. Diskutovať sa bude výskum kozmického odpadu na Slovensku, konkrétne na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Hlavným zameraním nášho výskumu je charakterizácia odpadu pomocou optických ďalekohľadov, kde sa sústredíme na podporu katalogizovania neznámych objektov, získanie rotačných vlastností odpadu a povrchových vlastností.
Rečník: Jiří Šilha, astronóm
Jiří Šilha je od roku 2017 vedeckým pracovníkom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje problematike kozmického odpadu. Súčasťou jeho práce je výskum v rámci ESA/PECS projektov venujúcich sa vývoju hardvéru, softvéru a pozorovacieho programu kozmického odpadu na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu (AGO) v Modre. Vedie tiež niekoľko dizertačných, diplomových a bakalárskych prác súvisiacich s pozorovaniami odpadu uskutočnené rôznymi optickými systémami. V rokoch 2013 až 2017 pracoval na Astronomickom Inštitúte Univerzity v Berne, Švajčiarsko.
Čierne diery v kozmickej pavučine
Čierne diery boli ešte prednedávnom len zaujímavým dôsledkom všeobecnej teórie relativity a málokto si predstavoval, že ich raz budeme priamo pozorovať. Nedávno sme získali prvú fotku obrej čiernej diery a zisťujeme, že tieto exotické objekty sa nachadzajú v srdci každej veľkej galaxie a kontrolujú ich rast a vývoj. Vyberte sa aj vy s Norbertom Wernerom na prieskumnú cestu do sveta tajomných tlčúcich sŕdc galaxií.
Rečník: Norbert Werner, astrofyzik
Norber Werner - astrofyzik, vedúci výskumnej skupiny astrofyziky vysokých energií na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti a docent na Ústave teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzite. Pomocou vesmírnych ďalekohľadov študuje tie najhorúcejšie miesta a najenergetickejšie javy vo vesmíre. Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vláknach spájajúcich kopy galaxií. Venuje sa vplyvu obrých čiernych dier na vývoj galaxií a využitiu nanosatelitov v astrofyzike. Vyštudoval fyziku na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Doktorát získal v roku 2008 na Utrechtskej univerzite v Holandsku. V rokoch 2008 až 2016 pracoval na Stanfordovej univerzite, s ktorou stále udržuje silné väzby. Podieľal sa na publikácii vyše 115 článkov s vyše 4200 citáciami.
Z družice na Košice
Dnes sú snímky Zeme z vesmíru samozrejmou súčasťou predpovede počasia, televíznych novín či mapových aplikácií v telefóne. Na družiciach používané kamery, radary a skenery umožňujú vidieť našu planétu tak, ako ju ľudské oči nikdy neuvidia. Ako je to možné, vysvetlí prednáška v prvej časti. V druhej časti sa zameriame na nadmerné množstvo tepla v meste, ktoré možno odhaliť pomocou vesmírneho mapovania teploty zemského povrchu. Mestský ostrov tepla totiž trápi obyvateľov čím ďalej, tým viac a ani Košice nie sú výnimkou. Zmierniť tento efekt dokáže napríklad vegetácia. Dozviete sa, ako ku skúmaniu toho efektu pristupuje moderná košická geografia.
Rečník: Michal Gallay, geoinformatik
Absolvent geografie a kartografie UK v Bratislave (2000-2005). V Severnom Írsku na Queen’s University of Belfast (2005-2010) absolvoval doktorandské štúdium zamerané na modelovanie zemského povrchu a metódy diaľkového prieskumu Zeme. Od roku 2008 pôsobí na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde študentom prednáša o geografických informačných systémoch a diaľkovom prieskume Zeme. Vedecky sa venuje analýze tvaru zemského povrchu vo vysokom rozlíšení a aplikácii mapovania laserovým skenovaním pre detailné modelovanie prírodných javov ako napríklad príkon slnečného žiarenia, povrchový tok vody, erózia pôdy. Posledné dva roky s kolegami na Ústave geografie riešil výskum, ktorého cieľom bolo navrhnúť postup modelovania teploty povrchu v meste, využijúc dáta z vesmírnych družíc a 3D modelu mesta. Bol to jeden z projektov financovaných Európskou vesmírnou agentúrou v rámci prvej výzvy PECS pre Slovensko. https://geografia.science.upjs.sk/index.php/people/staff/michal-gallay
Ako sa fotí čierna diera
Skončilo obdobie, keď sme študovali čierne diery len prostredníctvom teoretických predpovedí alebo nepriamych pozorovacích dôkazov, keď obrázok čiernej diery bol výsledkom iba umeleckej predstavivosti či počítačovej simulácie. 10. apríla 2019 astronómovia odhalili prvú snímku bezprostredného okolia čiernej diery, čo definitívne rozptýlilo posledné pochybnosti o existencii čiernych dier a otvorilo úplne novú éru výskumu týchto najzáhadnejších vesmírnych objektov. V prednáške bude podaný stručný prehľad o historickom vývoji názorov na povahu čiernych dier, vysvetlenie ich fyzikálnej podstaty a vlastností a tiež metód, ktoré astronómovia používajú na výskum týchto gravitačných pascí. Hlavná pozornosť však bude venovaná detailom prelomového astronomického pozorovania – prvej snímke okolia supermasívnej čiernej diery v centre galaxie M87.
Rečník: Rudolf Gális, astrofyzik
O astronómiu sa zaujíma od detských čias. Astrofyziku vyštudoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave a doktorandské štúdium absolvoval na Astronomickom ústave SAV v Tatranskej Lomnici. Už dvadsať rokov pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde sa venuje aktívnemu výskumu v oblasti interagujúcich dvojhviezd so zameraním na prenos hmoty, vznik a fyzikálne mechanizmy aktívnych oblastí a aktivitu týchto systémov všeobecne. Študentom prednáša širokú paletu tém od základov astrofyziky cez štruktúru a evolúciu hviezd až po kozmológiu. Aktívne sa tiež venuje astronomickému vzdelávaniu mládeže a popularizačným aktivitám pre širokú verejnosť.
Kozmické žiarenia zblízka
Tentokrát bude SPACE::TALK o kozmickom žiarení. O tom, čo je kozmické žiarenie, či ho môžeme vidieť na vlastné oči a aká najväčšia záhada je s ním spojená. A tiež o tom, ako ho môžeme detegovať zo zemského povrchu a ako z vesmíru. Povieme si, aké zaujímavé príbehy sa viažu s jeho výskumom a ako súvisia so štúdiom kozmického žiarenia v Košiciach.
A odznejú aj nevšedné zaujímavosti týkajúce sa kozmického žiarenia, napríklad o Turínskom plátne či o Železnom tróne v Cheopsovej pyramíde.
Rečník: Pavol Bobík, astrofyzik
Absolvent UPJŠ (Mgr. - 1997, PhD. - 2001) v odbore Jadrová a subjadrová fyzika. V rokoch 2001-2003 absolvoval postdoktorandský pobyt na INFN Milano v Taliansku. Druhý postdoktorandský pobyt absolvoval v rokoch 2004-2005 na Lunar & Planetary Laboratory Arizonskej Univerzity. V rámci oboch pobytov sa venoval najmä fyzike kozmického žiarenia v Heliosfére. Tejto téme a témam súvisiacim s kozmickým žiarením sa venoval aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2008 participuje na JEM-EUSO experimente, v rámci ktorého sa venuje najmä témam súvisiacim s produkciou Airglow žiarenia. Od roku 2011 vedie Oddelenie kozmickej fyziky na Ústave experimentálnej fyziky SAV, od roku 2015 je národným PI pre JEM-EUSO experiment a od roku 2017 je predsedom Vedeckej rady ÚEF SAV.
Z Košíc na orbitu Zeme ...
Košický vesmírny program začal ešte v 70-tych rokoch minulého storočia a nestráca dych ani v súčasnosti, skôr naopak - neustále prispieva k prestížnym vesmírnym misiám renomovaných vesmírnych agentúr ako je európska ESA, ruská Roskosmos a čínska CNSA. S európskou kozmickou agentúrou ESA a jej sondou Rosetta Košičania pristáli na kométe, so sondou BepiColombo letia k Merkúru a so sondou JUICE poletia k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.
Počas prezentácie sa dozviete, ako sa pracuje na zariadeniach, ktoré majú letieť do vesmíru, a dostanete niekoľko tipov, kde začať, ak by ste sa chceli na takýchto zariadeniach podieľať.
Rečník: Ján Baláž, kozmický inžinier
Absolvent FEI-TUKE(1983), tiež PhD (1998). Na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV pôsobí od roku 1986. Zaoberá sa vývojom experimentálnej techniky pre vedecké satelity. Absolvoval pracovné pobyty v Írsku, Nemecku, Číne, Švédsku, Rusku, Maďarsku a priamo sa podieľal na konštrukcii zariadení pre viac ako 12 satelitov. Aktuálne zodpovedá za účasť Slovenska na misii ESA-JUICE k Jupiteru a jeho mesiacom. Vyvíjal antikoincidenčný modul ACM pre vedeckú aparatúru PEP.
https://www.researchgate.net/profile/Jan_Balaz2
https://www.linkedin.com/in/janbalaz1
SPACE::PROJECT
Súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl.
Ukáž, čo je v tebe a získaj platenú stáž vďaka výnimočnému projektu.
SPACE::LAB je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou.
