Rozšír svoj priestor na nekonečný vesmír

Vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. sa stal riadnym členom Medzinárodnej astronautickej akadémie (IAA - International Academy of Astronautics). IAA združuje popredných svetových odborníkov v základnom výskume, kozmickom inžinierstve, kozmickej biomedicíne a spoločenských vedách. Členmi IAA boli známi priekopníci kozmonautiky Theodore von Kármán, Jurij Gagarin či Neil Armstrong. V súčasnosti medzi nich patria ďalšie svetovo známe osobnosti astronautiky či vesmírneho inžinierstva ako Buzz Aldrin alebo Elon Musk. Aj tento významný úspech potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko patrí medzi svetovú špičku v oblasti kozmického výskumu.

K úspešnej voľbe Jána Baláža za člena IAA napomohli jeho zásadné príspevky k sedemnástim vedeckým misiám viacerých vesmírnych agentúr. Medzi najvýznamnejšie patrí misia ESA Rosetta, ktorá uskutočnila historicky prvé pristátie na kométe a misia ESA BepiColombo, ktorá v súčasnosti letí k Merkúru a už zaznamenala prvé vedecké úspechy pri blízkych preletoch okolo Venuše aj samotného Merkúru. V súčasnosti na štart čaká misia ESA JUICE k Jupiterovým mesiacom Európa, Ganymedes a Kallisto.

„Zvolenie za člena IAA si veľmi vážim, je to jedno z najvyšších ocenení v oblasti vesmírnej vedy a astronautiky," zdôrazňuje Ján Baláž.

Riadnemu členstvu v IAA predchádza uvedenie kandidáta medzi členov-korešpondentov. Ján Baláž tento status získal v roku 2019. „Štandardnou nutnou podmienkou voľby sú nominácie od troch riadnych členov akadémie z troch rôznych krajín. Ich medzinárodná autorita tiež zohráva dôležitú rolu pre úspech voľby," vysvetľuje astronautický akademik. Významnými navrhovateľmi Jána Baláža boli akademici Dr. Ladislav Macho (bývalý predseda SAV) zo Slovenska, prof. Susan McKenna-Lawlor z Írska a prof. Stas Barabash zo Švédska.

Ján Baláž sa stal členom Sekcie inžinierskych vedných disciplín (Engineering sciences) a Komisie pre kozmické technológie (Space technology).  „Spoločne s kolegami z komisie sa budeme podieľať na príprave pracovných materiálov a odporúčaní v oblasti kozmických technológií," dodáva vedec.

Ceremónia uvedenia nových astronautických akademikov sa uskutočnila 17. septembra 2022 na slávnostnom galavečere pri príležitosti Svetového astronautického kongresu IAC 2022 (International Astronautical Congress) v sídle IAA v Paríži. V rámci kongresu sa uskutočnil akademický deň, na ktorom bolo Slovensko predstavené svetovej astronautickej komunite ako nastávajúci asociovaný člen Európskej kozmickej agentúry ESA. Predstavenie Slovenska  množstvu pozvaných zahraničných hostí z oblasti astronautiky zabezpečovala Slovenská vesmírna kancelária pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR v súčinnosti s agentúrou SARIO a veľvyslanectvom SR vo Francúzsku.

Medzinárodnú astronautickú akadémiu založil v Štokholme v roku 1960 významný astronautický priekopník Theodore von Kármán. Za svoje ciele si kladie zabezpečovať vysoký štandard a uznanie úspechu svojich členov, skúmať a viesť diskusiu o aktuálnych problémoch vo vesmírnom výskume a technológiách a v spolupráci s národnými vedeckými a inžinierskymi inštitúciami poskytovať usmernenia pri mierovom využití a výskume vesmíru. V súčasnosti má 1 200 členov v 65 krajinách. Hlavným princípom IAA je široký internacionalizmus, úzka spolupráca s národnými akadémiami s cieľom rozvíjať pokrok, ktorý presahuje národné hranice, kultúry a inštitúcie.Prevzaté z Aktuality SAV.

SPACE::TALK je pravidelný meetup záujemcov o vesmírny výskum a kozmické inžinierstvo. SPACE::TALK #16 bude vo štvrtok 8. septembra 2022 o 18:00 na Bulharskej 4 (Ústav experimentálnej fyziky, SAV, v. v. i., Košice).
Lomnický štít je vďaka svojej nadmorskej výške a infraštruktúre najvhodnejším miestom na Slovensku na detekciu sekundárnych častíc kozmického žiarenia. Čo všetko sa vieme dozvedieť o vesmíre vďaka týmto časticiam? Je možné nahradiť vysokohorské observatória satelitmi? A na akom princípe vlastne funguje meranie častíc na druhom najvyššom štíte Vysokých Tatier? Tieto otázky sa pokúsime zodpovedať počas prvej časti najbližšieho SPACE::TALKu. Druhá časť bude venovaná 65-tému výročiu kozmických meraní na Observatóriu Lomnický štít, tie totiž začali už v roku 1957. Dlhoroční pozorovatelia priblížia každodenný život na pracovisku s extrémnymi poveternostnými podmienkami, historické fotografie, a tiež motiváciu rozvoja kozmickej fyziky na Lomnickom štíte do budúcnosti.

Rečníkmi budú pracovníci Oddelenia kozmickej fyziky, Ústav experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.: Samuel Štefánik, Ronald Langer, Igor Strhárský, Ján Kubančák

Doplnené: Záznam z tohto SPACE::TALKu nájdete na našom YouTube kanáli. 

Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce pre mladých pracovníkov za rok 2021 získal RNDr. Šimon Mackovjak, PhD. Bolo to za výsledky v oblasti výskumu kozmického počasia pomocou strojového učenia. Viac o tomto výskume sa dočítate v najnovšom čísle magazínu Akadémia Správy SAV 4/2022.

Od 22. do 24. augusta sa v Košiciach už po štvrtý krát konala letná škola “SPACE::LAB summer school”. Na pôde Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. sa stretlo 20 záujemcov o výskum vesmíru a informačné technológie. Tento ročník s názvom “Merging Space & IT” mal za úlohu prepájať ľudí, know-how, zručnosti a myšlienky z domény výskumu vesmíru a IT sektora.

„Myslím, že hlavná úloha tohto ročníka sa veľmi dobre vydarila,” zhodnotil Šimon Mackovjak z Oddelenia kozmickej fyziky, ÚEF SAV v. v. i. „Zázemie účastníkov bolo skutočne široké, prišli zo šiestich rôznych univerzít či z výskumných inštitúcií a z piatich rôznych súkromných firiem. Všetkých však spájal vysoký záujem a vesmír a najmodernejšie IT prístupy.”

Počas prvých dvoch dní sa účastníci mohli naučiť ako je možné optimalizovať náročné počitačové simulácie, ktoré sú potrebné v galaktickej astrofyzike. Osvojili si tiež techniky strojového učenia na automatickú detekciu TLE javov (Transient luminous events) na dátach z celooblohových kamier AMOS. Tretí deň letnej školy sa venoval riešeniu konkrétnych projektov, čím si účastníci mohli veľmi prakticky upevniť nadobudnuté vedomosti.

„Slovensko by sa už v najbližších týždňoch malo oficiálne stať pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Otvorí sa tak množstvo príležitosti pre mladých šikovných ľudí. Verím, že aj táto letná škola dopomohla k tomu, aby mladí spoznali aké široké možnosti ponúka moderný výskum vesmíru, ktorý sa na Slovensku robí.” doplnil kozmický fyzik.

Náš výskum sme predstavili na Data Analytics Meetingu na UPJŠ v Košiciach. Prednáška "Machine Learning - 4th pillar of space science" mala za cieľ predstaviť ako využívame strojové učenie v našom labe.

Abstract: Machine Learning is becoming the fourth pillar of scientific research. After theory, experiments, and simulations, it represents an additional essential approach to exploring nature and uncovering still hidden phenomena. Its role will be even more significant in the domain with a huge amount of data as Space Physics is. During the talk, it will be presented how machine learning techniques are used for space science in SPACE::LAB (Department of Space Physics, Institute of Experimental Physics, Slovak Academy of Sciences in Košice). The description of the space weather research will be presented together with specific examples of used ML techniques. The next steps and future plans will be also discussed. 

Video záznam: YouTube

Ďalšie DAM meetingy je možné nájsť: https://dam.science.upjs.sk

Hosťom 37. epizódy vedeckého podcastu bol astrofyzik RNDr. Šimon Mackovjak, PhD., z Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV, v. v. i. Vo svojom výskume sa venuje monitorovaniu svetelného žiarenia atmosféry (airglow), detekcii ionosférických porúch a prepájaniu strojového učenia a astrofyziky. Je tiež jedným z iniciátorov projektu SPACE::LAB, ktorý približuje vesmír laikom. Jeho pracovným snom je objaviť niečo nové, zaujímavé a pre spoločnosť užitočné. Podcast moderovala Klara Kohoutová.

Podcast je možné si vypočuť na PodBean.

Článok Aktuality SAV.

Aktívne sme sa zúčastnili konferencie Machine Learning in Heliophysics (ML Helio) na University of Colorado Boulder (CO, USA). Video záznam z talku "Towards explanation of airglow variation by ML techniques" je možné nájsť na našom YouTube.

Participovali sme na príprave "Slovak National Space Safety Programme (SK-S2P) workshop." Workshop bol organizovaný pri príležitosti prebiehajúcej štúdie, v ktorej naše pracovisko vedie oblasť s názvom Kozmické počasie (Space Weather).

Prezentácie z časti workshopu, ktorá sa týkala kozmického počasia ako aj reporty samotnej štúdie je možné nájsť na našom GitHube.

Súčasťou tematického týždňa „Space week“ počas svetovej výstavy EXPO 2020 DUBAJ bude aj Ústav experimentálnej fyziky SAV. V rotačnej expozícii slovenského pavilónu predstaví digitálny exponát s názvom ‘SPACE LAB SLOVAKIA’. Vesmírna tematika bude na EXPO dominovať od 17. do 23. októbra 2021.

„Hlavné posolstvo, ktoré chceme v Dubaji komunikovať je, že na Slovensku máme pracovisko, ktoré sa podieľa na vesmírnych projektoch svetového významu,” priblížil astrofyzik Šimon Mackovjak, ktorý exponát navrhol a bude tak košické pracovisko prezentovať v Dubaji. 

Samotný exponát pozostáva z troch častí. Prvá časť sprostredkuje návštevníkom, že Ústav experimentálnej fyziky SAV je už viac ako 50 rokov spoľahlivým partnerom vesmírnych misií. Od vývoja prvého vlastného kozmického prístroja SK-1, ktorý bol vypustený do vesmíru v roku 1977 na palube misie Interkozmos-17, cez účasť na Česko-Slovenskom programe satelitov MAGION až po príspevok pre prelomové ESA misie Rosseta, BepiColombo či JUICE. 

„Druhá časť exponátu predstaví, že našim cieľom je zodpovedať tie najdôležitejšie otvorené otázky súčasného výskumu vesmíru. Čo je zdrojom najenergetickejších častíc vo vesmíre? Ako sa častice kozmického žiarenia pohybujú v heliosfére a v blízkosti Zeme? Je airglow rozhraním medzi vesmírom a Zemou? A čo presne spôsobuje jeho variabilitu? Poukázaním aj na tieto témy chceme zdôrazniť, že je ešte množstvo nevídaných javov, ktoré je potrebné odhaliť a vysvetliť,” doplnil astrofyzik.

Tretia časť exponátu predstavuje “digitálnu transformáciu” samotného výskumu. Vedci a vedkyne z Ústavu experimentálnej fyziky SAV si uvedomujú, že súčasné IT technológie môžu výrazne zefektívniť analýzu vesmírnych dát. Zapojenie umelej inteligencie sa tak stáva samozrejmosťou, ktorá prináša nielen automatizáciu spracovania dát, ale môže viesť aj k novým objavom, ktoré doposiaľ nebolo možné získať. 

Okrem digitálneho exponátu bude mať Ústav experimentálnej fyziky SAV zastúpenie aj počas odborného programu, ktorý v slovenskom pavilóne pripravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Šimon Mackovjak na ňom odprezentuje prednášku s názvom ‘Towards autonomous space safety’, ktorá nadväzuje na predchádzajúce tohtoročné edukačné aktivity (Webinár Global Logic, Letná škola SPACE::LAB).

Digitálny exponát ÚEF SAV vytvoril v rámci spolupráce dizajnérsky tím spoločnosti GlobalLogic Slovakia. Dôraz bol kladený na to, aby bol exponát vizuálne v súlade s dizajnom slovenského pavilónu. Preto bol zvolený moderný, minimalistický štýl so zameraním na odovzdanie posolstva. 

Medzi vystavovateľmi na svetovom veľtrhu EXPO budú najmä firmy a súkromné spoločnosti, ktoré budú prezentovať svoje produkty. Hoci sa Slovenská akadémia vied venuje prioritne základnému výskumu, nadobudnutá expertíza a know-how, môžu byť zaujímavé pre budúcich potenciálnych partnerov. Počas vesmírneho týždňa sa na veľtrhu predstavia aj zástupcovia Astronomického ústavu SAV, Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV a Ústavu merania SAV. Návštevníci sa budú môcť presvedčiť o tom, že Slovensko v téme „Space” nie je nováčikom a ponúka priestor na ďalší rast.  

Prevzaté z Aktuality SAV.

Zapojili sme sa do Noci výskumníkov 2021. Navrhli sme experiment pre stredné školy v rámci aktivity "Vedecký kuriér" atiež sme pripravili webinár v rámci aktivity "Veda bez hraníc".

Kozmický strážca je systém s umelou inteligenciou, ktorého úlohou je včas odhaliť nebezpečenstvo, ktoré by mohlo zasiahnuť našu Zem. Úlohou študentov bolo naučiť Kozmického strážcu rozoznať, kedy je naša najbližšia hviezda - Slnko aktívne a kedy je pokojné. Ak je totiž Slnko aktívne, odohrávajú sa na ňom procesy, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné pre astronautov, satelity vo vesmíre a taktiež môžu spôsobiť výpadky dôležitých technológii na Zemi. Ak je však Slnko pokojné, pokojní môžu byť aj astronauti, ktorí budú cestovať na Mesiac alebo na planétu Mars.

Viac o aktivitách sa dozvieš na stranké Vedecký kuriér a záznam z webinára si môžeš pozrieť na YouTube.

V uplynulých dňoch sa na pôde Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach uskutočnil už tretí ročník letnej školy SPACE::LAB summer school. Zapojilo sa do nej 20 účastníčok a účastníkov, ktorých spája nadšenie pre vesmír, informačné technológie a umelú inteligenciu. Tohtoročnou témou bolo prepojenie vesmírnych dát, cloudových riešení a nástrojov hlbokého učenia (deep learning).

„Vesmírne misie produkujú veľké objemy dát. Aby sme mohli takéto množstvá dát spracovávať, potrebujeme na to výpočtový výkon, ktorý ponúka Cloud a nástroje umelej inteligencie, medzi ktoré patrí hlboké učenie. Preto sme sa tento rok na letnej škole zamerali práve na tieto dôležité oblasti spojené s naším výskumom,“ vysvetlil Šimon Mackovjak z Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach.

Od 23. do 25. augusta 2021 absolvovali účastníčky a účastníci prednášky s lektormi z ÚEF SAV, z Technickej univerzity v Košiciach a zo softvérovej spoločnosti GlobalLogic Slovakia. Následne si mohli nadobudnuté teoretické vedomosti vyskúšať aj v rámci praktických workshopov priamo na svojich počítačoch.

Letná škola sa každoročne teší záujmu nadšencov pre vesmír z IT sféry, študentov vysokých škôl ako aj zástupcov širokej verejnosti. Spojenie tejto komunity s vedcami SAV prináša zaujímavé výstupy.

„Výskum vesmíru, umelú inteligenciu a IT technológie sme sa po prvý krát pokúsili prepojiť už pred dvoma rokmi. Ukázalo sa to ako veľmi prospešné spojenie, pretože aj na základe pokračovania účastníkov z tejto prvej letnej školy vznikli kvalitné bakalárske a diplomové práce a tiež sa nám darí z toho publikovať vedecké články. Vďaka týmto novým kontaktom sme tiež pripravili nový projekt pre Európsku vesmírnu agentúru v rámci ESA / PECS. Náš projekt ASPIS získal financovanie a počas zimy by sme mali začať tento projekt realizovať, “ doplnil astrofyzik.

Cieľom projektu ASPIS (Autonomous Service for Prediction of Ionospheric Scintillations) je demonštrovať, že softvérová služba s umelou inteligenciou dokáže robiť krátkodobé predpovede porúch v ionosfére (nabytej vrstve medzi kozmickým priestorom a Zemou) a tak upozorniť na možnú stratu komunikácie medzi satelitmi a pozemnými stanicami. Hlavnými riešiteľmi projektu budú práve lektori, ktorí prednášali aj na letnej škole.

Viac vo video reportáži. 

Text a foto: Katarína Gáliková
Video: Martin Bystriansky

Sme partnerom pre NASA
Na najnovšom vedeckom článku, ktorý komplexne popisuje dizajn novej potenciálnej NASA misie POEMMA pracoval aj Šimon Mackovjak. Téme odhadu pozadia pre kozmické častice s ultra vysokými energiami (tzv. UHECR) a kozmické neutrína sa venujeme už niekoľko rokov. Toto pozadie je tvorené najmä airglow žiarením a predstavuje významné obmedzenie v detekcii UHECR pomocou plánovaných vesmírnych misií.

Celý článok - online pdf

Spustili sme registráciu na SPACE::LAB summer school 2021. Ak ťa zaujíma vesmír, cloudové technológie a umelá inteligencia, určite ťa bude pripravený program baviť.

Téma

Množstvo ‘Space’ dát z pozemných a vesmírnych teleskopov už dávno presiahlo kapacity osobných počítačov. Cloudové riešenia sa preto stávajú nevyhnutnosťou pre ich uskladnenie a spracovanie. Nevyhnutnosťou sa tiež stáva využívanie nástrojov hlbokého učenia (Deep Learning), ktoré už teraz dokážu vykonávať určité úlohy lepšie ako človek. Cieľom letnej školy je naučiť sa používať najmodernejšie IT prístupy pre účely výskumu vesmíru. Konkrétne sa budeme venovať slnečnej koróne a automatickej segmentácií štruktúr, ktoré sa v nej nachádzajú. Využijeme na to vlastný model SCSS-net s využitím TensorFlow a Keras a cloudové riešenie od AWS.

Program

Letná škola začína v pondelok, 23. 8. 2021, o 8:30 na Bulharskej 4, v Košiciach a končí v stredu, 25. 8. 2020, o 17:30. Na každý deň je pre účastníkov pripravený program pozostávajúci zo štyroch 90-minútových blokov. Jednotlivé dni budú zamerané na tieto oblasti:

Pondelok

Naozaj potrebujem Deep Learning a Cloud keď chcem skúmať vesmír?

Slnko - najlepšie pozorovaný vesmírny objekt

Vplyv slnečnej aktivity na kozmické technológie

Hands-on solar data

Utorok

Data processing, Big data & Cloud

AWS cloud a jeho komponenty

Ako začať používať cloud I.

Ako začať používať cloud II.

Streda

Úvod do Deep Learning

SCSS-net - solar corona structures segmentation

SCSS-net on Cloud

Panelová diskusia

Kritéria pre uchádzačov

Seriózny záujem o výskum vesmíru a IT technológie

Znalosť anglického jazyka - text prezentácií a zdroje pre samoštúdium budú v AJ

Znalosť objektovo orientovaného programovacieho jazyka - na úrovni používateľa aspoň 2 roky - počas letnej školy sa bude používať jazyk Python

Možnosť zúčastniť sa celej letnej školy s vlastným notebookom 

Registrácia 

Registrácia je potrebná do 31. 7. 2021 zaslaním e-mailu na: space-lab@saske.sk, kde vyjadríš, že spĺňaš požadované kritéria, napíšeš krátku motiváciu, prečo sa chceš zúčastniť letnej školy, a tiež dáš svoj súhlas so spracovaním svojich údajov pre účely letnej školy. Registrácia na letnú školu je záväzná. Celkový počet voľných miest je 16, preto svoju registráciu neodkladaj. Vybraní účastníci budú následne informovaní o ich prijatí na letnú školu.     

Cena

Program letnej školy je vďaka podpore Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zadarmo. Uchádzači si však musia zabezpečiť na vlastné náklady cestovné, ubytovanie a stravu.

Lektori

- Vierka Maslej Krešňáková, Deep Learning Specialist, Katedra kybernetiky a umelej inteligencie, FEI, TUKE

- Marcel Bodnár, Software architect, GlobalLogic Slovakia

- Stanislav Hrivňak, Data scientist, GlobalLogic Slovakia

- Ondrej Palkoci, Full-stack developer, freelancer

- Šimon Mackovjak, Space scientist, Oddelenie kozmickej fyziky, ÚEF, SAV

Organizátori Vedeckého brloha s podporou SAV spúšťajú pri príležitosti Medzinárodného dňa detí od 1. júna nový formát – vedecký podcast pre deti a mládež Vedecké večerníčky. V prvej epizóde porozprával deťom "O vesmírnych misiách" náš kolega Ján Baláž.

Vedecké večerníčky nájdete v streamovacej službe Spotify, v obľúbených podcastových apilkáciách Google Podcasts a Apple Podcasts, ako aj na webových stránkach vedeckybrloh.sk a https://wwwnew.saske.sk/uef.

Zapojili sme sa do živého vysielania štartu misie Dragon Crew-2 na Dvojke v relácii Experiment.

K Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) opäť vzlietla vesmírna loď CrewDragon spoločností NASA a SpaceX. Súčasťou štvorčlennej posádky bol aj astronaut Európskej vesmírnej agentúry Thomas Pesquet. Živý prenos s komentármi astronóma Jiřího Šilhu a astrofyzika Šimona Mackovjaka je možné sledovať vo video archíve.

Machine Learning je dôležitý nástroj pre náš výskum.

Včera nám vyšiel článok v kvalitnom vedeckom časopise JGR: Space Physics. Je to výsledok úspešnej spolupráce s GlobalLogic Slovakia a Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI TUKE.

V našej práci sme využili najnovšie Machine Learning (ML) technológie, aby sme s využitím NASA databáz mohli modelovať variabilitu airglowu - žiarenia, ktoré vzniká na hranici medzi Zemou a vesmírom.

- Online článok
- Jupyter notebook k reprodukcii výsledkov

Ako je ovplyvňované vysokoenergetické kozmické žiarenie v heliosfére? Odpovede na túto otázku je možné nájsť v našom novom vedeckom článku - Online článok.

IT spoločnosť GlobalLogic Slovakia štartuje sériu online webinárov. Téma prvého, ktorý sa koná vo štvrtok 18. februára o 19. h, je Na ceste k autonómnemu výskumu vesmíru. Rozprávať bude Šimon Mackovjak z Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

Cieľom je podeliť sa s know-how, priniesť do IT komunity najnovšie trendy a prepojiť odvetvia, v ktorých IT zastáva dôležitú rolu. Téme prvého webinára sa v SPACE :: LABe venujeme už dlhodobejšie. Moderné technológie založené na AI sú totiž nevyhnutné pre náš výskum vesmíru.

Konečným cieľom kozmického výskumu je lepšie pochopenie vesmíru. Vďaka technologickému pokroku sa za posledné storočie naše chápanie vesmíru výrazne posunulo. V súčasnosti, keď je získavané obrovské množstvo dát o vesmíre každú sekundu, sa hlavným obmedzením vo výskume stáva časová kapacita vedcov. Vzniká preto otázka: Dokážu pokročilé IT technológie autonómne spracovávať, analyzovať a interpretovať dáta získané z automatických pozemných a kozmických observatórií? A je vôbec možné na takomto systéme pracovať v Košiciach? Počas webinára stručne predstavíme históriu kozmického výskumu v Košiciach, zadefinujeme východiská pre spoluprácu s lokálnou IT komunitou a navrhneme možnú cestu k autonómnemu skúmaniu vesmíru.

Vstup je zdarma. Je potrebné sa však registrovať.

Viac o evente.

  

Dnes bola otvorená nová výzva ESA / PECS. Je tu opäť príležitosť pre slovenské subjekty získať financovanie prostredníctvom ESA pre svoj projekt.

Viac informácií je možné nájsť na: https://slovak.space/nova-vyzva-esa/ a v ESA systéme EMITS:  

Tento týždeň prebieha pravidelný JEM-EUSO International Collaboration Meeting. So 100 kolegami zo 16 krajín diskutujeme o vývoji misií, ktoré majú jediný cieľ. Určiť zdroj najenergetickejších častíc vo vesmíre. Ak sa cheš o tomto projekte dozvedieť viac, všetky info nájdeš na: https://www.jemeuso.org

Náš výskum sme chceli priblížiť širšej verejnosti, preto sme s astrofotografom Tomášom Slovinským pripravili článok pre časopis Quark. Nájdete ho v novembrovom čísle alebo online: https://www.quark.sk/farby-noci

Planovaný 1. SPACE HACKATHON v Košiciach tento rok nebude.

Je nám to naozaj veľmi ľúto, lebo sme sa na to veľmi tešili. Žiaľ, aktuálna situácia so šíriacim sa ochorením COVID-19 je príliš komplikovaná na to, aby sme mohli spolu zažit kvalitný a cool hackathon. Veríme, že situácia bude v budúcnosti priaznivejšia a podarí sa nám takýto event v Košiciach zorganizovať. 

Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa dnes priblížila k Venuši na vzdialenosť 10 720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére.

Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú počas najbližších štyroch dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM (Planetary Ion CAMera), ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.

„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Jej magnetosféra je iba indukovaná magnetickým poľom Slnka a jej horná atmosféra významne reaguje s nabitými časticami slnečného vetra. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z ÚEF SAV,  ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.

Pre samotný ústav je toto v poradí už dvadsiata prvá aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. „Okrem toho pracujeme aj na vybudovaní globálnej siete detektorov na monitorovanie airglow žiarenia, podieľame sa na analýze dát z experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a pracujeme aj na rozvoji fyzikálnych modelov správania sa kozmického žiarenia v magnetosfére Zeme a heliosfére. Realizujeme tiež merania  sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte,“ dopĺňa vedúci oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Pavol Bobík.

Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, keď rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou. Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.

Zdroj: Aktuality SAV

V médiách: Teraz, Quark, Aktuality, Pravda, HN, CVTI

Spolupráca s ESA je pre nás kľúčová.
Uvedomili sme si to už pred viac ako 20 rokmi, keď sme začali pracovať na prístrojoch vesmírnych misií ESA - Double Star a Rosetta. Od roku 2015 sa naša spolupráca s ESA výrazne zintenzívnila vďaka piatim projektom programu PECS, ktoré sa nám podarilo získať.
Teraz sa naša spolupráca môže dostať na ďalší level . Vláda SR vyjadrila záujem stať sa tzv. ESA Associate Member, čo môže priniesť pre nás nie len ďalšie projekty, ale aj pevnejšie partnerstvá a všeobecný rozvoj.

Tlačová správa o tomto rozhodnutí - TASR

Namiesto letného oddychu vzdelávanie. To uprednostnili mladí ľudia, ktorí chcú rozšíriť svoj priestor na nekonečný vesmír a zaujíma ich vesmírny výskum a kozmické inžinierstvo. Využili možnosť, ktorú im ponúklo oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach v rámci projektu SPACE::LAB a prihlásili sa do letnej školy. Tohtoročná Summer school sa začala 24. augusta.

V priestoroch oddelenia na Bulharskej ulici ju otvoril RNDr. Šimon Mackovjak, PhD., hlavný koordinátor projektu. Inovatívny vzdelávací projekt podporuje Európska vesmírna agentúra (ESA) prostredníctvom Plánu pre európske spolupracujúce štáty (PECS), ktorý je financovaný vládou SR. Nosnou témou letnej školy 2020 je „Develop your own virtual observatory“. „Dáta sú v súčasnosti jednou z najvzácnejších komodít. Špeciálne to platí o astronomických dátach, pretože zachytávajú javy, ktoré sa už nikdy nemusia zopakovať. Jedným z aktuálnych problémov však je, ako spracovať, uskladniť a prezentovať už namerané dáta, ktoré sú vďaka automatickým teleskopom získavané v gigabajtových objemoch. Cieľom našej letnej školy je naučiť sa používať moderné IT prístupy na zbieranie a ukladanie dát s využitím Python microservices, ich automatické spracovanie pomocou Machine Learning techník, ako aj ich prezentovanie cez webovú aplikáciu. Vďaka osvojeniu si kompletného end-to-end riešenia si tak účastníci budú môcť vyvinúť vlastné virtuálne observatórium,“ zdôvodnil výber témy i cieľ vzdelávania záujemcov o vesmírny výskum a kozmické inžinierstvo astrofyzik Šimon Mackovjak, čerstvý držiteľ Ceny SAV za popularizáciu vedy.

Organizátorom spôsobovali vrásky na čele denne sa meniace čísla výskytu nakazených koronavírusom a obávali sa, že na poslednú chvíľu budú rušiť prednášky, tak ako sa im to stalo pri prvom SPACE HACKATHON-e. Ten museli z apríla preložiť na polovicu novembra. Epidemiologická situácia je nakoniec vhodná na usporiadanie už druhého ročníka letnej školy a tak si takmer dve desiatky študentov univerzít a mladých pracovníkov v IT sektore môžu osvojovať nové znalosti. Polovica z nich je v Košiciach opakovane, zúčastnili sa už na prvom ročníku summer school na tému „Machine learning and Space data”, ktorú vlani akademici pripravili v spolupráci s IT spoločnosťou GlobalLogic. Počas troch dní im lektori prednášajú napr. o virtuálnom observatóriu ako nevyhnutnej súčasti výskumu vesmíru, o prehľade technologických riešení a prečo používať Python, zbieraní dát a ich organizácii, spracovaní a vizualizácii, o Machine learning ako efektívnom nástroji pri spracovaní dát, prezentácii dát cez webovú aplikáciu: back-end i front-end. Taktiež budú pracovať na vlastnom projekte.

Katarína Čižmáriková - Aktuality SAV

„Máme vyše polstoročnú tradíciu vesmírneho výskumu a inžinierstva. Ale všeobecné povedomie o týchto aktivitách, najmä medzi mladou generáciou, je na veľmi nízkej úrovni,“ zhodnotil situáciu poldruha roka po nástupe do zamestnania na Oddelení kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach astrofyzik RNDr. Šimon Mackovjak, PhD. Prišiel s nápadom, ako to zmeniť, vypracoval a rozbehol projekt SPACE::LAB. Úspešne. V júni si v Smoleniciach zaň prevzal Cenu SAV za popularizáciu vedy ... 

Celý rozhovor v aktualitách SAV.

Plnohodnotne prispievame k príprave vesmírnej misie Európskej vesmírnej agentúry (ESA) - misie JUICE. Na rozdiel od predošlých misií, kde sme poskytli svoje know-how a kvalifikovanú prácu, teraz cez integračný proces PECS prispievame aj finančne.

JUICE (JUpiter ICy moons Explorer), čiže prieskumník Jupiterových ľadových mesiacov je názov pripravovanej vesmírnej misie európskej kozmickej agentúry ESA, zameranej na podrobný prieskum najväčšej planéty slnečnej sústavy Jupitera a jeho troch „ľadových“ mesiacov Európa, Kallisto a Ganymedes. Z nich najmä Európa fascinuje vedcov, keďže pod jej súvislou ľadovou pokrývkou sa nachádza obrovský oceán teplej tekutej vody, v ktorom by sa mohol nachádzať život. K príprave tejto prestížnej misie prispieva aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Štart misie s rozpočtom vyše jednej miliardy eur je stanovený na 20. mája 2022 a sonda k Jupiteru doletí v roku 2029, kde sa na dva roky stane obežnicou tejto planéty, pritom súčasťou jej orbity budú aj blízke prelety okolo spomenutých troch mesiacov. Záver misie bude patriť podrobnému prieskumu mesiaca Ganymedes. Za týmto účelom sa sonda JUICE zachytí na orbite okolo tohto najväčšieho mesiaca slnečnej sústavy.

Ústav experimentálnej fyziky SAV získal špecializovaný grant v oblasti budovanie letového hardvéru sondy JUICE v rámci prístupového procesu PECS Slovenska k agentúre ESA. „Na rozdiel od predošlých misií ESA, Double Star, Rosetta a BepiColombo, kde sme poskytli iba naše know-how a kvalifikovanú prácu, teraz Slovensko cez integračný proces PECS prispieva aj finančne, najmä nákupom drahých kozmických komponentov. Týmto sa už ozaj stávame plnohodnotnými prispievateľmi k vesmírnej misii ESA,“ hovorí vedecký pracovník ÚEF SAV Ján Baláž, zodpovedný riešiteľ projektu PECS s názvom „Slovak contribution to ESA-JUICE mission: Development of Anti-Coincidence Module ACM for Particle Environment Package PEP.“ Objektom vývoja je teda tzv. anti-koincidenčný detektor ACM, ktorý je súčasťou vedeckého časticového komplexu PEP a jeho úlohou je zabezpečovať efektívnu detekciu plazmových častíc na pozadí silného žiarenia z radiačných pásov Jupitera. „Táto obria planéta má totiž veľmi silné magnetické pole, ktoré do tzv. Van Allenových radiačných pásov zachytáva množstvo nabitých energetických častíc. Z nich najmä vysoko energetické elektróny sú schopné prenikať aj cez tieniaci plášť vesmírnej sondy a vyvolávať v citlivých prístrojoch falošné detekcie. A práve na odlíšenie týchto prenikavých častíc od regulárnej skúmanej plazmy sa zameriava náš anti-koincidenčný detektor ACM,“ dodal Ján Baláž. Do ESA už boli dodané dva prototypy ACM, v súčasnosti v laboratóriách ÚEF prebiehajú fyzikálne kalibrácie a termo-vákuové kvalifikačné testy už posledného, letového modelu ACM, ktorý k Jupiteru aj reálne poletí.  

Slovensko je v prístupovom procese PECS k európskej kozmickej agentúre ESA od roku 2015, v súčasnosti sa rozhoduje o spôsobe ďalšieho pokračovania spolupráce s ESA, než sa Slovensko stane jej plnoprávnym členom. V integrácii k ESA bohužiaľ zaostávame, väčšina krajín Európskej únie vrátane našich susedov Česka, Poľska, Rakúska a Maďarska už riadnymi členmi sú.

Košický Ústav experimentálnej fyziky SAV sa od svojho vzniku v roku 1969 podieľal na desiatkach vesmírnych misií viacerých kozmických agentúr a systematicky prispieva k svetovému vesmírnemu výskumu. Aj vďaka nemu veda vie viac o magnetosfére, čiže ochrannom magnetickom plášti našej Zeme, s jeho prispením sa uskutočnilo historicky prvé pristátie sondy Rosetta na kométe, v súčasnosti s jeho prispením letí vesmírna sonda BepiColombo k planéte Merkúr.

Ohlasy v médiách: Teraz, SME, Dobré noviny, ...

Našou prioritnou úlohou je vedecký výskum. Uvedomujeme si však, že je veľmi dôležité o tomto výskume hovoriť aj verejnosti. Preto vznikla iniciatíva SPACE::LAB. Šimon Mackovjak získal za prácu v tejto oblasti "Cenu SAV za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy".

Slovenská akadémia vied každoročne oceňuje špičkových vedcov inštitúcie. Ceny SAV sú najvyššou formou ocenenia tvorivej činnosti vedcov. Tohtoročné udeľovanie sa konalo 23. júna v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach.

Viac info na stránke SAV.
 

Dátum: 24. - 26. 8. 2020

Miesto: SPACE::LAB - Bulharská 4, 040 01 Košice

Téma: Develop your own Virtual Observatory

Za tri dni sa naučíš viac ako za celý mesiac. Počas leta si treba oddýchnuť, ak však prídeš na letnú školu, môžeš rozšíriť svoje porozumenie vesmíru za veľmi krátky a intenzívny čas. Čakajú ťa kvalitné prednášky, hands-on sessions a zábava s ľuďmi, ktorých zaujíma presne to isté, čo aj teba.

Bližšie informácie: registrácia, program, lektori, praktické detaily.

Predstavujeme víťazov súťaže SPACE::PROJECT 2020: 

 Matej Varga - Štúdium kozmického počasia pomocou metód strojového učenia
 Martin Harman - Automatická detekcia aktívnych oblastí na Slnku
 Patrik Jakab - Kozmické žiarenie v magnetosfére Zeme

Víťazom blahoželáme  a tešíme sa na ich letné stáže u nás v labe.  

Podľa pôvodného plánu dnes mal byť SPACE::TALK . No kvôli aktuálnej situácii, najbližší meetup SPACE::TALK plánujeme až na september (3. 9. 2020)...

Rozmýšľali sme nad online meetupmi formou webinára, no po diskusii so speakrami sme sa rozhodli plánované meetupy preložiť na jaseň. Osobné stretnutia a živá diskusia sú totiž ich veľmi dôležitou súčasťou. Stále je však možnosť pozrieť si samotné talky z predchadzajúcich SPACE::TALK-ov na našom YouTube.

Kvôli aktuálnej situácii s ochorením COVID-19, presúvame naše aktivity pre verejnosť z apríla na november.
>> SPACE::TALK - Je možné spojiť SPACE & IT na Slovensku?
>> 1. SPACE HACKATHON v Košiciach - ActInSpace - AIS2020
O presných nových termínoch budeme včas informovať.

Reportáž o našich aktuálnych kozmických projektoch na RTVS :2. Na príprave reportáže sa podieľal a hosťom v štúdiu bol Ján Baláž.

👉 YouTube

👉 Archív RTVS

Inovatívny vzdelávací projekt SPACE::LAB, ktorý vypracoval tím Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach pod vedením RNDr. Šimona Mackovjaka, PhD. s cieľom zapojiť mladú generáciu do vesmírneho výskumu a kozmického inžinierstva, tak ako každý prvý štvrtok v mesiaci, aj vo februári pokračoval ďalším z radu pravidelných meetupov SPACE::TALK. O fyzike „padajúcich hviezd“ prišiel do Košíc porozprávať doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD., vedecký pracovník a prodekan pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Viac sa môžete dočítať v Aktualitách SAV. 

ActInSpace je medzinárodný hackathon, ktorý sa po prvý krát bude konať aj na Slovensku.

Rezervuj si termín 24. - 25. 4. 2020, príď do Košíc a príjmi výzvu od najlepších vesmírnych spoločností. Tvoj tím bude mať 24 hodín na prípravu riešenia s potenciálom súťažiť na medzinárodnom finále vo Francúzsku.

Študenti, programátori, podnikatelia, vedci, inžinieri, technológovia, dizajnéri pripojte sa k nám na medzinárodnom hackathone ActInSpace 2020!

Viac info - pre Slovensko: https://actinspace.org/country/slovakia

Viac info - pre svet: https://actinspace.org/

Náš kolega Ján Baláž patrí medzi 10 nominovaných osobností na ocenenie Košičan roka 2019.

Ak chceš, aby postúpil do 2. kola, pošli mu svoj hlas na  www.kosicanroka.sk.

Kozmický konštruktér Ján Baláž už od roku 1986 pracuje v košickom Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, kde sa zaoberá vývojom vedeckej prístrojovej techniky pre vesmírne sondy a satelity. V roku 2019 ho Medzinárodná astronautická akadémia IAA zvolila za svojho člena korešpondenta v sekcii inžinierskych vied. Do akadémie ho uviedli v októbri na slávnostnom galavečere vo Washingtone DC.

Ján Baláž vyštudoval elektrotechniku na Technickej univerzite v Košiciach, kde obhájil aj svoju dizertačnú prácu. Vždy ho však viac ako len práca s informáciou lákalo praktické konštruovanie experimentálnej techniky a riešenie súvisiacich technických problémov. So zahraničnými pracoviskami spolupracoval na príprave 13 vesmírnych vedeckých misií, no v našej krajine ho do povedomia najviac dostalo zostrojenie sondy Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe.  V súčasnosti „práca jeho rúk“ už letí k planéte Merkúr na palube sondy BepiColombo, ďalšia čoskoro poletí k mesiacom Jupitera na palube sondy JUICE.

Ako vášnivý popularizátor vedy si čaro vesmíru nenecháva len pre seba. Často vysvetľuje laikom, no tiež deťom, prečo by ľudia mali spoznávať aj iné planéty. 

TV KOŠICE:DNES: Predstavujeme nominantov            Hlasovanie

Spustili sme nový ročník súťaže SPACE::PROJECT. SPACE::PROJECT je súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl. Navrhni originálny projekt pre lepšie porozumenie vesmíru a získaj platenú stáž v priestore SPACE::LAB a 2 noci na Observatóriu na Lomnickom štíte.

Všetky info nájdeš na našom WEBE: 

Prajeme vám pokojné prežitie vianočných sviatkov a nové objavy v roku 2020.

Zučastnili sme sa na pravidelnej konferencie KOLOS, ktorú organizuje Vihorlatská hvezdáreň v Humennom. Šimon Mackovjak na nej prezentoval program na pozorovanie airglowu, ktorý rozvýjame na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle od roku 2018.

Viac o konferencii KOLOS.

Rozhovor s Jánom Balážom v aktuálnom vydaní Forbes NEXT. 

"Musíme si kriticky priznať, že renomé krajiny vyspelej v kozmických technológiách vo svete zatiaľ nemáme. Ak ho raz chceme mať, je potrebné spoločnosť v tomto smere zmobilizovať, čo si vyžaduje cielenú podporu z najvyšších miest, nemalé prostriedky a trpezlivú dlhoročnú prácu, vrátane výchovy v školskom systéme... " 

Čítajte viac o vesmírnom biznise v špecialnom vydaní Forbes NEXT.

Ing. Jána Baláža, PhD. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach zvolila Medzinárodná astronautická akadémia (International Academy of Astronautics) za svojho člena korešpondenta v sekcii inžinierskych vied.

Do akadémie ho uviedli 20. októbra 2019 na slávnostnom galavečere vo Washingtone DC (USA). Tohoročný Deň akadémie a následný galavečer mali v roku 50. výročia pristátia človeka na Mesiaci mimoriadne slávnostnú atmosféru. Zúčastnil sa na ňom totiž aj dlhoročný čestný člen akadémie Buzz Aldrin, astronaut misie Apollo 11, ktorý spoločne s Neilom Armstrongom urobili prvé kroky na Mesiaci 20. júla 1969. Ďalším významným účastníkom večera a protagonistom kozmického internacionalizmu bol aj astronaut NASA Thomas Stafford, ktorý si 17. júla 1975 podal ruku s ruským kozmonautom Alexejom Leonovom pri spojení kozmických lodí v rámci programu Sojuz – Apollo. Alexejovi Leonovovi, čestnému členovi IAA, ktorý zosnul 11.októbra 2019 vo veku 85 rokov, vzdala akadémia poslednú česť minútou ticha.

„Zvolenie za člena akadémie nepovažujem iba za osobný úspech, ale najmä za úspech môjho pracoviska, Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa kozmickému výskumu a inžinierstvu úspešne venuje už 50 rokov od svojho vzniku v roku 1969,“ hovorí Ján Baláž, novozvolený člen IAA. „V čase, keď Neil Armstrong a Buzz Aldrin kráčali po mesačnom povrchu, existoval náš ústav len niekoľko mesiacov, avšak prakticky okamžite sa zapojil do ruského programu medzinárodných kozmických letov Interkozmos. Po neskoršom uvoľnení politických obmedzení sme sa už mohli zapájať do vesmírnych misií aj ďalších kozmických agentúr, najmä európskej ESA i čínskej CNSA. Na vesmírnych misiách sa ÚEF SAV zúčastňuje prakticky nepretržite, práca našich rúk lieta vo vesmíre aj miliardu kilometrov ďaleko od Zeme. Kým jedna vesmírna misia dožíva, ako nedávna Rosetta alebo Radioastron, ďalšia je už na ceste k svojmu cieľu ako napríklad BepiColombo k Merkúru. V našom laboratóriu oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV sa pripravujeme na ďalšie, aktuálne na misiu JUICE k mesiacom planéty Jupiter a na mesačnú misiu Luna-Globe,“ povedal o najbližších zámeroch Ján Baláž, ktorý sa doposiaľ podieľal na trinástich už realizovaných vesmírnych misiách.

Medzinárodnú astronautickú akadémiu (International Academy of Astronautics) založil v Štokholme v roku 1960 významný astronautický priekopník Theodore von Kármán. IAA združuje popredných svetových odborníkov v štyroch astronautických disciplínach: základnom výskume, kozmickom inžinierstve, kozmickej biomedicíne a v spoločenských vedách. Za svoje ciele si kladie zabezpečovať vysoký štandard a uznanie úspechu svojich členov, skúmať a viesť diskusiu o aktuálnych problémoch vo vesmírnom výskume a technológiách a v spolupráci s národnými vedeckými a inžinierskymi inštitúciami poskytovať usmernenia pri mierovom využití a výskume vesmíru.

Medzinárodná astronautická akadémia má celosvetovo  1 200 členov v 65 krajinách (v tohtoročnom zozname sú len dvaja Slováci – endokrinológ MUDr. Ladislav Macho, DrSc., predseda SAV v rokoch 1990-92, a Ján Baláž). Hlavným princípom IAA je široký internacionalizmus, úzka spolupráca s národnými akadémiami s cieľom rozvíjať ducha spolupráce a pokroku, ktorý presahuje národné hranice, kultúry a inštitúcie.

Celá tlačová správa

Zapojili sme sa do Noci výskumníkov, ktorá sa konala už tradične posledný septembrový piatok.

Okrem nášho stánku ste mohli nájsť v nákupnom centre Atrium Optima v Košiciach aj stánky kolegov z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Viac v článku.

Šimon Mackovjak je tento týždeň na konferencii "Machine Learning in Heliophysics" (Amsterdam, Holandsko). ML-Helio je prvá konferencia, ktorá spojila 170 astrofyzikov využívajúcich Machine Learning (ML), aby lepšie pochopili Slnku, kozmickému počasiu, magnetosfére, ionosfére … heliofyzike.

Účasť na medzinárodných konferenciách je neoddeliteľnou súčasťou práce každého vedca. Toľko nových informácií, know-how a kontaktov za krátky čas sa nedá získať inak. Tu je aspoň malá ukážka získaných zdrojov: 

Books: Machine Learning Techniques for Space WeatherStatistics, || Data Mining, and Machine Learning in Astronomy || HelioML

Tutorials & resources: Data science links and resources || Data Visualization & Statistics in the Geosciences || Prediction of sunspot numbers || Segmentation of coronal holes 

Python libraries developed for space data applications: AstroML || SunPy || SpacePy || AstroNN || Dask

Opportunities for students: PyHC - Python in Heliphysics Comunity || FDL - Frontier Development Lab || Google Summer of Code

Víťazi súťaže SPACE::PROJECT absolvovali 2 noci na Observatóriu na Lomnickom štíte (LSO). Táto exkurzia bola súčasťou ich výhry v súťaži SPACE::PROJECT. Počas exkurzie mohli spoznať výskum kozmického žiarenia pomocou neutónového monitora a detektora SEVAN, ktoré prevádzkuje Ústav experimentálnej fyziky SAV. Tiež sa mohli oboznámiť s výskumom slnečnej koróny pomocou koronografu, ktorý prevádzkuje Astronomický ústav SAV. Veľmi zaujímavá bola aj návšteva meteorologickej stanice, ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

Nočná obloha svieti. Samotná atmosféra, jej horná časť, svieti slabým svetlom, ktoré ľudské oko pri pohľade na oblohu nezachytí. Molekuly kyslíka, ktoré počas dňa rozdelilo ultrafialové žiarenie slnka na atómy kyslíka sa počas nocí opätovne spájajú. Pri ich spojení do O2 molekuly sa vyžiari fotón. Takto vytvorené svetlo nesie pomenovanie airglow.

Airglow žiarenie je približne desiatky miliónov krát slabšie ako denné svetlo. Napriek tomu je prekážkou pri sledovaní zaujímavého fyzikálneho javu, časticových spŕšok tvorených kozmickým žiarením s ultra vysokou energiou (UHECR častice z Ultra High Energy Cosmic Rays). Pôvod UHECR častíc je nevyriešenou záhadou astrofyziky už takmer 60 rokov. Viac než 300 výskumníkov zo 16 krajín pracuje na príprave experimentu pomenovaného Observatórium extrémneho vesmíru, v skratke EUSO (Extreme Universe Space Observatory), ktorý by mal z vesmíru pozorovať svetelné stopy časticový spŕšok tvorených UHECR žiarením a rozriešiť túto záhadu. Na experimente pracuje aj Ústav Experimentálnej Fyziky SAV a Technická Univerzita v Košiciach. Dôležitou súčasťou príprav tohto experimentu je mapovanie airglow žiarenia. Toto svetlo je najväčšou prekážkou pri sledovaní časticových spŕšok v atmosfére. Ešte pred štartom hlavného EUSO experimentu, prebieha séria prípravných experimentov. Dvojica z nich, zameraná hlavne na sledovanie airglow žiarenia štartovala v posledných dňoch.

Najskôr 22. augusta odštartovala z Bajkonuru kozmická loď Sojuz MS-14. Po prvý krát po 33 rokoch bez posádky. Štart otestoval jej fungovanie s novším raketovým nosičom Sojuz-2.1a. Súčasťou jej nákladu, ktorý viezla k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS je aj Mini-EUSO experiment. Ten bude umiestnený na ISS v module Zvezda v okne smerujúcom na Zem. Odtiaľ bude pozorovať atmosféru na nočnej strane Zeme a monitorovať airglow žiarenie, hmotu zloženú z podivných kvarkov a ďalšie atmosférické javy.

Večer 31. augusta, deväť tisíc kilometrov od Bajkonuru v Timminse v Kanade sa od zeme odlepil balón francúzskej vesmírnej agentúry CNES. Odštartoval na stratosférickú misiu Strato Science 2019 nesúc vo svojej gondole sériu vedeckých experimentov. Z boku bol na gondole pripojený HiDRON, klzák s rozpätím krídel 3,4 metra, určený na lety vo veľkých výškach. Ten vyvíja kanadský startup Stratodynamics ako pokročilú manévrovateľnú alternatívu k stratosférickým balónom.

Balón CNES gondolu s HiDRONom vyniesol do výšky 34 kilometrov. Tam sa HiDRON oddelil a začal svoj samostatný let, misiu nazvanú HiDRON Airglow. Túto misiu realizoval pre Ústav Experimentálnej Fyziky SAV v Košiciach. Detektor AMON (Airglow MONitor) pozoroval z paluby HiDRONu airglow žiarenie. AMON detektor je pôvodne detektorom pozemnej meracej siete AMON-net, ktorú postupne vyvíja a buduje ÚEF SAV. Jeden AMON monitoruje nočnú oblohu v Mexiku, ďalší na Kanárskych ostrovoch, jeden v Nemecku a jeden v Kolonici. Na ÚEF SAV teraz pripravujú jeho verziu prispôsobenú kozmickým podmienkam. V rámci jej testovania prebehol aj let v Timminse.

HiDRON po svojom uvoľnení z gondoly balónu voľným pádom zrýchlil na takmer 900 km/h a preťaženie na jeho palube dosiahlo hodnotu 12g. Potom let vyrovnal, výrazne spomalil a pokračoval v kĺzavom lete. Štart UAS dronu z takej výšky je pravdepodobne svetovým výškovým rekordom. Let skončil úspešný pristátim po približne 4 hodinách od oddelenia sa od balónu.

AMON na palube HiDRON klzáku fungoval správne a zaznamenával intenzitu svetelného žiarenia a sériu telemetrických údajov. Zniesol tak podmienky vo výške 34 kilometrov, kde napríklad teplota klesá k hodnote -60 stupňov Celzia. Tím z ÚEF SAV potrebuje aby tieto podmienky dokázal znášať dlhodobo. V roku 2022 poletí séria AMON detektorov s EUSO detektorom na stratosférickom balóne NASA (misia EUSO-SPB2) a jeho let vo výške 35 km a let potrvá 100 dní.

Výsledkom meraní týchto misií a pozemnej siete AMON-net bude časová mapa tvorby airglow žiarenia, ktorá ukáže koľko svetla produkuje horná vrstva atmosféry na rôznych miestach v rôznych časoch.

Linky:

Reportáž v TV Markíza

Kozmonautix

V Košiciach prepájame umelú inteligenciu a vesmírny výskum.

V dňoch 26. - 28. augusta 2019 prebieha SPACE::LAB summer school na tému “Machine learning and Space data”. Cieľom letnej školy je prepojenie najmodernejších IT technológií a vesmírneho výskumu. Organizátormi sú Oddelenie kozmickej fyziky, ÚEF SAV a IT spoločnosť GlobalLogic. Letná škola je podporovaná  Európskou vesmírnou agentúrou (ESA).

RNDr. Šimon Mackovjak, PhD., hlavný koordinátor projektu SPACE::LAB, povedal: „Využitie umelej inteligencie je trend, ktorý je potrebné zachytiť aj vo vesmírnom výskume. Preto sme chceli prepojiť mladých ľudí z vedeckej a IT sféry a spoločne pracovať na téme, v ktorej majú tieto sféry dokonalý prienik. Letná škola je prvým krokom v tejto spolupráci.”

 

Medzi 20 účastníkov letnej školy patria mladí IT vývojári a vysokoškolskí študenti prírodných a technických smerov z celého Slovenska, ale aj zahraničia. Počas troch dní sa naučia základy techník strojového učenia a budú ich aplikovať na predpovedanie indexov kozmického počasia, alebo na automatickú klasifikáciu aktívnych oblastí na Slnku. Tieto témy vesmírneho výskumu sú veľmi aktuálne z dôvodu čoraz väčšej závislosti ľudí na satelitných technológiách, ktorých spoľahlivosť je bezprostredne ovplyvňovaná slnečnou aktivitou.   

 

RNDr. Stanislav Hrivňák, PhD. a Ing. Ondrej Palkoci z IT spoločnosti GlobalLogic, ktorí sú lektormi na letnej škole, sa zhodli: ,,K dispozícii máme obrovské množstvo dát z vesmírnych misií a z pozemných observatórií. To je ideálny predpoklad na aplikáciu techník strojového učenia, ktoré bežne používame napríklad aj v medicínskych projektoch. Algoritmy sú rovnaké, rozdiel je iba v dátach.”

Tieto dva týždne prebieha najväčšia konferencia venovaná kozmickému žiareniu - ICRC 2019 (International Cosmic Ray Conference) v Madison, Wisconsin, USA.

Nezúčastnili sme sa jej tento krát osobne, ale priamo sme spolupracovali na nasledujúcich príspevkoch:

👉 POEMMA: Probe Of Extreme Multi-Messenger Astrophysics
👉 nuSpaceSim: A Comprehensive Neutrino Simulation Package for Space-based & Suborbital Experiments

👉 Machine Learning Approach for Air Shower Recognition in EUSO-SPB Data

👉 EUSO-TA ground based fluorescence detector: analysis of the detected events

Počas týždňa osláv 50 výročia pristátia na Mesiaci sa náš kolega Ján Baláž zúčastnil diskusie “Skusime to cez mesiac” v kine Úsmev, ktorá bola súčasťou slovenskej premiery filmu Apollo 11. 

Celá diskusia: https://www.facebook.com/USAandSlovakia/videos/2361421990765657/?hc_location=ufi

Apollo 11 movie: https://www.apollo11movie.com/home/

50-te výročie: https://www.nasa.gov/specials/apollo50th/index.html

Zúčastnili sme sa Slovak Space Tech Day v Košiciach. 

Na Slovensku postupne rastie záujem o vesmír. A to je výborné!

V dvoch diskusných paneloch sme rozprávali na témy: 

1) Sharing R&D Success-stories (Ján Baláž)
2) The Future of the Slovak Space (Šimon Mackovjak)

Zdroj foto a viac info na stránke SARIO: https://www.sario.sk/sk/novinky/sario-na-slovak-space-tech-day

Spustili sme registráciu na SPACE::LAB summer school. 

Téma: Machine learning and Space data

Dátum: 26. - 28. 8. 2019

Miesto: SPACE::LAB - Bulharská 4, 040 01 Košice

Registrácia:

Registrácia je potrebná do 31. 7. 2019 zaslaním e-mailu na space-lab@saske.sk kde vyjadríš, že spĺňaš požadované kritéria, krátko napíšeš motiváciu, prečo sa chceš zúčastniť letnej školy, a že súhlasíš so spracovaním svojich údajov pre účely letnej školy. Registrácia na letnú školu je záväzná. 

Celkový počet voľných miest je 16, preto svoju registráciu neodkladaj. Vybraní účastníci budú následne informovaní o ich prijatí na letnú školu.

Kritéria pre uchádzačov:

- Seriózny záujem o ML alebo Space data

- Znalosť objektovo orientovaného programovacieho jazyka - na úrovni používateľa aspoň 1 rok - počas letnej školy sa bude používať iba jazyk Python

- Znalosť anglického jazyka - text prezentácii a zdroje pre samoštúdium budú v AJ

- Možnosť zúčastniť sa celej letnej školy s vlastným notebookom

Viac info programe, lektoroch a cene.

Letná škola je pripravovaná v spolupráci s IT spoločnosťou GlobalLogic.

Začiatkom júna sme uviedli do prevádzky prvú stanicu na pozorovanie airglowu na Slovensku - AMON-ES (Airglow MONitor - Extended Station).

Je umiestnená na výbornom mieste, kde žiarenie hornej atmosféry Zeme (tzv. airglow) nie je rušené umelým svetelným značistením. Takýmto miestom je Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktoré má na starosti Vihorlatská hvezdáreň v Humennom v Poloniny Dark-Sky Park Slovakia.

Prvé zariadenia už produkujú veľmi cenné dáta. Ďalšie, ešte budeme postupne pridávať. Celá táto iniciatíva je súčasťou projektu AMON-net, ktorý patrí medzi naše najdôležitejšie projekty.

Minulý týždeň na SPACE::TALKu sme vyhlásili víťazov 🏅🏅🏅🏅súťaže SPACE::PROJECT 🏆.

Blahoželáme a tešíme sa, ako budú počas stáží v SPACE::LABe pracovať Samuel, Martin, Dominika a Eduard na ich projektoch:

👉 Analýza „Upper-atmospheric lightning“ pomocou digitálnych snímačov
👉 Simulácie gravitačne viazaných sústav 
👉 Intenzita kozmického žiarenia v okolí Marsu a jej účinky na ľudskú posádku vesmírnych misií 
👉 Skúmanie miery korelácie výskytu konkrétnych diagnóz hospitalizácie voči parametrom kozmického počasia

Pozrite si animované video NASA / GSFC (Goddard Space Flight Center), ktoré ionosféru vysvetľujú ako interfejs medzi Zemou a vesmírom. Prípadne aj so slovenskými titulkami. 

Hornej atmosfére Zeme sa venujeme aj v SPACE::LAB-e. Náš projekt AMON-net je zameraný práve na detekciu ionosférických porúch pomocou monitorovania airglowu. 

Suťaž SPACE::PROJECT končí už o pár dní - 15. 5. 2019. SPACE::PROJECT je súťaž pre študentov stredných a vysokých škôl. Navrhni originálny projekt pre lepšie porozumenie vesmíru a získaj platenú stáž v priestore SPACE::LAB a 2 noci na Observatóriu na Lomnickom štíte.

Víťazov budeme informovať e-mailom 31. 5. 2019 a predstavíme ich na SPACE::TALK-u 6. 6. 2019. Stáže budu prebiehať počas leta 2019 v dátume, ktorý si dohodnú víťazi s mentormi.

Všetky info -> http://www.space-lab.sk/space-project

Prvý májový štvrtok bude patriť téme "Kozmické žiarenie zblízka", ktorú si pripravil astrofyzik a vedúci Oddelenia kozmickej fyziky, ÚEF SAV - RNDr. Pavol Bobík, PhD.

Všetky potrebné informácie nájdete na podstránke SPACE::TALK.

Šimon Mackovjak je prvým korešpondujúcim autorom článku, ktorý vyšiel v odbornom časopise Astroparticle Physics.
Článok je o meraniach hlavného teleskopu misie EUSO-Balloon, ktorú pripravila kolaborácia JEM-EUSO. Tieto merania predstavujú dôležitý krok v snahe pozorovať častice kozmického žiarenia s ultra-vysokými energiami, pomocou teleskopu na orbite Zeme. 

Celý článok je dostupný na: https://authors.elsevier.com/c/1YsWJ3Ix5tddtS

Video záznam talku, prezentáciu a fotky z prvého meetupu SPACE::TALK #01 už nájdeš na: http://www.space-lab.sk/space-talk

SPACE::TALK  >>>  Predchádzajúce meetupy SPACE::TALK  >>>  Z Košíc na orbitu Zeme a ešte ďalej...

Plagáty na naše hlavné aktivity si môžeš stiahnuť, vytlačiť, vyvesiť u vás na škole alebo poslať kamarátovi. 

Plagáty sú vo formáte pdf, pripravené pre tlač. Tu sú linky na stiahnutie:

Plagát na SPACE::TALK

Plagát na SPACE::PROJECT

V Košiciach spustili inovatívny vzdelávací projekt o vesmíre

Dňa 4. apríla 2019 bol oficiálne spustený inovatívny vzdelávací projekt SPACE::LAB, ktorý je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Jeho súčasťou sú prednášky spojené s diskusiou, SPACE::TALK, so špičkovými odborníkmi na vesmírny výskum a kozmické inžinierstvo. Na otváracej prednáške odznela téma: “Z Košíc na orbitu Zeme a ešte ďalej...” a ako hlavný rečník vystúpil najskúsenejší slovenský kozmický inžinier Ing. Ján Baláž, PhD.

Vo svojej prednáške predstavil bohatú spoluprácu na prestížnych vesmírnych misiách renomovaných vesmírnych agentúr ako je európska ESA, ruská Roskosmos a čínska CNSA. Za konkrétne úspechy považoval Ing. Ján Baláž, PhD., nasledovné: „S Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a jej sondou Rosetta Košičania pristáli na kométe, so sondou BepiColombo letíme k Merkúru a so sondou JUICE poletíme k Jupiteru a jeho ľadovým mesiacom.” Potom nasledovala diskusia s účastníkmi, ktorí sa pýtali na konkrétne otázky súvisiace s kozmických výskumom v Košiciach a samotným projektom SPACE::LAB.

RNDr. Šimon Mackovjak, PhD., hlavný koordinátor projektu povedal: „SPACE::LAB - je priestor v Košiciach, kde sa môžu odborníci a nadšenci venovať vesmírnemu výskumu a kozmickému inžinierstvu. Projekt je iniciatíva Oddelenie kozmickej fyziky, Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Cieľom celého projektu je zaujať mladých ľudí, byť s nimi v kontakte, vzdelávať ich a zapojiť do skutočných vesmírnych projektov.”  

 

Medzi hlavné aktivity SPACE::LAB-u patria pravidelné meetupy SPACE::TALK a súťaž SPACE::PROJECT. Slovensko, ako spolupracujúci štát s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) má viacero možností ako zapojiť mladých ľudí do tohoto perspektívneho sektora. Viac ako 50 ročná tradícia Košického kozmického programu takto inovatívne pokračuje preto, aby sa mohla ešte viac rozvinúť a zaujať nastupujúcu generáciu.

 

 

Detailnejšie informácie o projekte:  

Meetupy SPACE::TALK sú otvorené pre verejnosť a konajú sa vždy v prvý štvrtok v mesiaci. Otváracia prednáška sa konala 4. apríla 2019 na téma: “Z Košíc na orbitu Zeme a ešte ďalej...”  Ako rečník vystúpil najskúsenejší slovenský kozmický inžinier Ing. Ján Baláž, PhD. Najbližší SPACE::TALK bude 2. mája 2019 na tému “Kozmické žiarenie zblízka”. Rečníkom bude vedúci Oddelenia kozmickej fyziky RNDr. Pavol Bobík, PhD.

Do súťaže SPACE::PROJECT sa môžu zapojiť študenti stredných a vysokých škôl do 15. mája 2019. Je potrebné, aby si zvolili jednu z dvoch tematických kategórií - vesmírny výskum alebo kozmické inžinierstvo a pripravili originálny projekt, cez ktorý chcú lepšie porozumieť vesmíru. Výhercovia z každej vekovej a tematickej kategórie získajú platenú stáž v SPACE::LABE, kde budú môcť pracovať pod vedením skúsených mentorov. Sučasťou stáže budú aj a 2 noci na Observatóriu na Lomnickom štíte.

SPACE::LAB je podporovaný Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) prostredníctvom Plánu pre európske spolupracujúce štáty (PECS), ktorý je financovaný vládou SR. Okrem tohto projektu na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV aktuálne riešia ďalšie dva projekty v rámci programu PECS. Ide o konštrukciu letového hardvéru pre ESA misiu JUICE a o vývoj siete na monitorovanie hornej atmosféry Zeme - AMON-net.

Všetky informácie o projekte sú dostupné na: www.space-lab.sk

Vďaka spolupráci s riadnymi členmi ESA sme mali možnosť prispieť k najprestížnym vesmírnym misiám tejto vesmírnej agentúry. Veľmi úspešná bola naša účasť v európsko-čínskej (ESA+CNSA) misii do magnetosféry Double Star, pre ktorú sme vyvinuli snímkovací detektor energetických neutrálnych atómov NUADU. K misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe, sme prispeli ku konštrukcii ESS-procesora, ktorý bol kritickým systémom sondy, pretože zabezpečoval komunikáciu medzi Rosettou a pristávacím modulom Philae. Na svojej 7-ročnej púti k planéte Merkúr je sonda BepiColombo a na nej aj s našim prispením planetárna iónová kamera SERENA/PICAM, s výrobou jej mechanických častí nám výdatne pomohla aj slovenská technologická firma Q-Products. A vďaka prístupovému programu PECS Slovenska k ESA, prvýkrát v histórii sa Slovensko oficiálne podieľa na medziplanetárnej misii tejto agentúry - prispievame k misii JUICE (JUpiter ICy moons Explorer) k Jupiteru a jeho mesiacom. Úlohou nami vyvíjaného antikoincidenčného modulu ACM pre časticový komplex PEP je zabezpečovať efektívnu detekciu kozmickej plazmy v „pekelnom“ radiačnom prostredí tejto obrej planéty.  

O tom čo sa deje v SPACE::LABe ale aj o tom na čom pracujeme a čomu sa snažíme porozumieť sa dozvieš na našom facebooku. 

Nájdeš tam tiež fotky z našich projektov, výstupy v médiach a všetky aktuálne info k našim aktivitám.

Sleduj nás na: https://www.facebook.com/spacelabsk

Prvý aprílový štvrtok bude patriť téme “Z Košíc na orbitu Zeme a ešte ďalej ...”, ktorú si pripravil najskúsenejší kozmický inžinier na Slovensku a náš kolega - Ing. Ján Baláž, PhD.

Myšlienka tohto projektu vznikla ešte v decembri 2016. Nasledovalo uchádzanie sa o grant v rámci 3. výzvy ESA PECS na Slovensku. Grant sa nám podarilo získať a po potrebnom administratívnom procese sme od decembra 2018 začali naplno pracovať na jeho realizácii. Vytvorenie webovej stránky http://www.space-lab.sk, kde sú zhromaždené všetky informácie o projekte, je prvým krokom. Nasledovať budú naše hlavné aktivity SPACE::TALK a SPACE::PROJECT.

Ján Baláž zo SPACE::LAB teamu približuje aj tieto témy v relácii Experiment s Martinom Strižincom na RTVS.